Knihy
Daleká misie
Autori: Miloš Jesenský
Vydal: AOS Publishing, Ústí nad Labem 2017, 264 strán
Objednanie knihy:
Knihy si môžete objednať na martinus.sk, prípadne kosmas.sk alebo na vydavatel.sk
Anotácia knihy
„Nesmí se říkat to, co si člověk myslí a co by říci měl,“ stěžují si němečtí vědci Peter a Johannes Fiebagovi, kteří svou výzkumnou kariéru obětovali pátrání po mimozemské inteligenci. „Univerzitní systémy, které samy sebe potvrzují a jsou většinou naprosto zkostnatělé, podobně jako římská kardinálská kolegia, jen zřídka připustí, aby se na vedoucí místo dostali lidé, kteří smýšlejí jinak, kteří myslí v souvislostech a také dopředu. Smutným výsledkem je výchova směrem k vědci bez interdisciplinární páteře.“ Je smutným závěrem, že s oběma autory lze v mnoha případech souhlasit, přestože je třeba pro pořádek podotknout, že „římská kardinálská kolegia“ už dávno nejsou zkostnatělá, což bude pro mnoho čtenářů zřejmě udivující fakt, který bezprostředně souvisí i s ústřední myšlenkou této knihy. Je totiž určitě překvapující konstatování, že ačkoli je popsaná situace příznačná pro mnohé obory přírodních či společenských věd, pro progresivní křesťanskou teologii to v souvislosti s pátráním po mimozemském životě vůbec neplatí.
Recenzia knihy:
Najnovší Jesenský nie je tradičným Jesenským. Nemajte strach, je stále v dobrej forme, ale tento raz nedržíme v ruke „obyčajnú“ záhadologickú knihu. Týmto tvrdením ho, samozrejme, nemienim zaradiť do oblasti konvencií v rámci žánru, veď ak niekto vybočuje z tradície špekulatívnej literatúry a prečnieva nad svojimi kolegami, je to práve tento autor, ktorý sa ani na odbornej úrovni nebojí polemizovať s väčšinovým a zaznávajúcim pohľadom na hraničné javy, no už nejaký čas je mu vlastná i zdravá a obohacujúca miera skepsy. Tieto dva atribúty, teda na jednej strane potreba klásť si otázky, schopnosť ich vhodne formulovať a neuspokojiť sa s vágnymi frázami, ktoré, hoci pochádzajú od masívne rešpektovaných odborných autorít, tak je nutné konštatovať, že im jednoducho chýba fundovanosť a zdá sa, že len majú za cieľ prekryť nevedomosť, ktorou disponuje ich šíriteľ, alebo čo je horšie, ilustrujú jeho malosť a obmedzenosť a majú zahmliť prostý fakt, že o danú problematiku ani nejaví záujem a nestojí mu ani za zbežné naštudovanie. A na strane druhej, je to autorova schopnosť kritického myslenia a postoj vzdelanca, ktorý si je schopný a ochotný pripustiť omyly, bez toho, že by sa vzdal statusu nadšenca a neúnavného bádateľa. Je to tento unikátny mix názorových stanovísk a charakterových predpokladov, vďaka ktorým tak vysoko vyčnieva nad krátkozrakými uctievačmi svojho fetišu zvaného racio i nad zaslepenými blúznivcami, trhovými rozprávkarmi a púťovými zabávačmi, čo sa tak radi priživia na fenoméne záhad a tajomna.
Ale na začiatku som napísal, že najnovšia kniha Miloša Jesenského Ďaleká misia nie je konvenčným zástupcom špekulatívnej literatúry. Je, v určitom zmysle, jej presným opakom. A tak stojí, netápe, ale nachádza rovnováhu, na rozhraní literatúry faktu a filozoficko-teologických úvah a zamyslení. V takomto prípade by bolo neadekvátne, ba i nedôstojné operovať výrazom „špekulácie“, príhodnejšie, úctivejšie, hlavne však výstižnejšie, pretože to význam týchto termínov bezo zvyšku napĺňa, by bolo bez váhania hovoriť o sofistikovaných hypotézach, dokonca o tézach. S čím teda máme presne do činenia? Tento raz nutne musíme obísť formotvorné mantinely. Dámy a páni, to, čo držíte v rukách, ak už máme vyhovieť ľudskej potrebe katalogizovania pojmov, je vlastne antológia výrokov, citátov, vyhlásení a vyjadrení na adresu exoteológie. Čo prosím? Že ste sa s takouto filozofickou disciplínou dosiaľ nestretli? Ani ja nie. Už len pre tematickú unikátnosť, ale aj pre myšlienkové bohatstvo, by ste si túto knihu nemali nechať ujsť. A ja si v tejto chvíli pomôžem citátom: „Vyjadruje teologické skúmanie, reflexiu a hypotézy týkajúce sa mimozemskej inteligencie…“ a ďalej: „Zaoberá sa dohadmi… o možnosti existencie mimozemských civilizácií, možnosti kresťanskej viery či neviery v inteligentný extraterestriálny život, ale i možným vplyvom na teológiu cez dôkazy či interakciu mimozemského života.“ A ak to ešte stále nie je jasné: „Exoteológia vo svojich diskurzoch usiluje o využitie a zakomponovanie inteligentného extraterestriálneho života do teológie.“
A pozor, toto nie je intelektuálna hračička pre pár rojčivých jednotlivcov, ale odbor, ktorému sa dôsledne venuje nejeden teológ či vedec, pričom sú v knihe príslušníci týchto profesií rovnomerne zastúpení. Dokonca sa nezriedka stretáme s vedcom-teológom v jednej osobe. Výnimkou nie sú ani astronómovia, čo zastávajú zároveň kňazské povolanie. Autor dá príležitosť celej plejáde skutočných osobností, aby sa k problematike mohli vyjadriť. A sú to názory naprieč celých spektrom, od svetského až po duchovné. Od prísne akademického až po popularizačné. Zastúpení sú katolíci, no i protestanti, ale samozrejme i teisti a pochybovači bez výraznejšie proklamovanej náboženskej konfesie. Od fyzikov a biológov až po religionistov, filozofov a futurológov. Od profesorov až po profesionálnych spisovateľov. Sú to ľudia našej proveniencie ale taktiež velikáni svetového formátu. A všetko medzi tým, ba aj nad týmito a za týmito definíciami. Svoje slovo dostanú ľudia ako Arthur C. Clarke, Stanislaw Lem, Carl Sagan, Johannes Fiebag, no i Marek Vácha či Marek Heczei.
Hoci som už ťažisko tejto knihy osvetlil, netreba zabúdať na ďalšie dve dôležité časti v koncepcii diela. Prvou, úvodnou, je exobiológia, teda stať seriózne sa zaoberajúca možnou existenciou mimozemskej inteligencie a napokon eschatológia, čiže filozofická disciplína, ktorá sa zameriava na rozbor tých najesenciálnejších existenciálnych tém, ako je smrť či život po smrti, pravdaže z kresťanského pohľadu. V tejto rovine však získava, pochopiteľne, až mimozemský presah.
Je to posun od antropocentrického vnímania sveta, v zmysle vesmíru, presnejšie celého stvorenia a zrazenie hrebienku pýchy človeka, ktorý sa pasoval do role jedinej rozumnej bytosti. Človek si však zachováva privilegované, zvrchované postavenie, avšak podľa tejto teórie už nestojí na tom bezpodmienečne najvyššom, nebotyčnom stupienku. Pre kresťana však ostáva vesmír kristocentrickým. Kristus tak dostáva doslova kozmický rozmer.
Nenechajte sa pomýliť senzačným titulkom, ktorý nájdete na prebale knihy hneď pod názvom, opäť citujem: „Vatikánske archívy ukrývajú jasné inštrukcie ku komunikácii s mimozemšťanmi: Budeme evanjelizovať!“ Sú to slová akoby vystrihnuté z nejakého záhadologického bulváru, ale buďme zhovievavý, aj vydavateľ musí z niečoho žiť a potrebuje zaujať širšiu čitateľskú vrstvu, nebojte sa však, nepôjde o apologetiku zmiešanú s Danom Brownom.
Pre mňa ako veriaceho a zároveň náruživého čitateľa vedecko-fantastickej literatúry nie je tento možný scenár vôbec takým absurdným sci-fi, akoby sa na prvý pohľad mohlo mnohým zdať. A pre vás?
Goran Lenčo
počet prístupov dnes: 42