Dr. Miloš Jesenský

V jednej z najstarších pamiatok indického písomníctva – Rigvéde, ktorá bola spísaná približne 1200 rokov pred naším letopočtom, sa nachádza aj chvála na liečivú moc rastlín s božským pôvodom. Byliny, ktoré tvorili arzenál v boji proti chorobám ľudí i zvierat, boli tamojšími kňazmi oslavované a požehnávané, aby kvitli po celej Zemi a prinášali úľavu všetkým pacientom a trpiacim. V úvode jedného z veršovaných védskych textov, známym tiež ako „Liečiteľova pieseň“ sa tak môžeme dočítať…

Rozhovor pre týždenník Kysuce 17. 1. 2018

„Legislatíva definuje múzeum predovšetkým ako zbierkotvornú inštitúciu, ktorej povinnosťou je uchovávať a chrániť predovšetkým hmotné kultúrne dedičstvo. To je síce pravda, ale keby múzejníci ostali len pri tom, bolo by to veľmi málo. Ak necháme bokom zjednodušený skreslený názor, ktorý v múzeu vidí iba jedného z účastníkov cestovného ruchu, prípadne akýsi verejný servis pre organizovanie kultúrnych podujatí, bude mi osobne najbližšie predstava pamäťovej inštitúcie. Tak sa múzeá stávajú akousi „ambasádou histórie“, kde sa „čas zastavil“, ale nie azda preto, že múzejníci svojou činnosťou uviazli v minulosti, ale práve tým, že svojim cieľavedomým konaním túto minulosť sprostredkujú, keď nás všetkých pozývajú na exkurz do sveta, ktorý tu kedysi bol, ale dnes už ho nikde inde neuvidíme.“

Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál suenee.cz

Dr.Miloš Jesenský: Několik otázek pro spisovatele literatury faktů Dr. Miloš Jesenský se zabývá velmi širokým spektrem témat okolo záhad, mysterií, mimozemských civilizací. Je významným a uznávaným publicistou literatury faktů nejen doma na Slovensku, ale též v zahraničí (Česká republika, Polsko). Za svoji dosavadní práci získal řadu významných ocenění.

Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál sufloviny.sk

Miloš Jesenský sa už niekoľko desaťročí venuje pátraniu po rôznych záhadných javoch a ich možnému vysvetleniu na Slovensku i v zahraničí. O svojich poznatkoch napísal mnoho kníh, napríklad Tajomné miesta Slovenska, Po stopách templárov na Slovensku, Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku, Bohové a astronauti a veľa ďalších. So záhadológom…

„Nesmí se říkat to, co si člověk myslí a co by říci měl,“ stěžují si němečtí vědci Peter a Johannes Fiebagovi, kteří svou výzkumnou kariéru obětovali pátrání po mimozemské inteligenci. „Univerzitní systémy, které samy sebe potvrzují a jsou většinou naprosto zkostnatělé, podobně jako římská kardinálská kolegia, jen zřídka připustí, aby se na vedoucí místo dostali lidé, kteří smýšlejí jinak, kteří myslí v souvislostech a také dopředu. Smutným výsledkem je výchova směrem k vědci bez interdisciplinární páteře.“

Ľudí na celom svete odnepamäti vzrušovali podivuhodné prírodné úkazy či udalosti, ktoré si nedokázali vysvetliť. Vzbudzovali v nich zvedavosť i strach a často im pripisovali nadprirodzený pôvod a vlastnosti. Niektoré z nich pokrok vedy dokázal objasniť, mnohé však stále zostávajú zahalené

„Babylón alebo časť južnej Mezopotámie, označovaný tiež ako kolíska ľudstva či civilizáciesa honosí najstaršími záznamami o farmaceutickej vede,“ píše česká odborníčka Lenka Grycová pre časopis PharmaNews o starovekých koreňoch lekárenstva. „Pokiaľ by sme chceli túto oblasť definovať dnešnými zemepisnými údajmi, potom by išlo približne o územie dnešného Iraku. Spoločenské usporiadanie v Babylone malo zaujímavý charakter. Na jednej strane existovali kňazi, ktorí sa súčasne venovali medicíne…

Táto kniha predstavuje po viac ako dvoch desaťročiach voľné pokračovanie titulu „Reálne príbehy X“, v ktorej sa autor voľne inšpiruje desiatou sériou dnes už kultového seriálu Akty X s Gillian Andersonovou a Davidom Duchovnym. Aj nové prípady agentov Muldera a Scullyovej nie sú iba ikonické dobrodružstvá vo svete konšpiračnej popkultúry, ale majú svoje reálne presahy aj do našej súčasnosti. V centre záujmu Miloš Jesenského sa tentoraz neocitajú iba nové fakty o údajných katastrofách…

Po dlhých trinástich rokoch sa Kate Walkerová opäť vracia na scénu, ale podľa doterajších reakcií kritikov sa môže zdať, akoby už nebola medzi nami vítaná. Doba sa zmenila, hlavný prúd konzumentov unáša inde a do dnešných trendov akoby jej nový príbeh vonkoncom nepasoval. Geniálny belgický výtvarník Benoit Sokal (*1954) a jeho tím z Microids originálne kombinujúci takmer rozprávkové príbehy s drsnou realitou opäť priviedli na svet zázračné, ale ako sa zdá, nechcené dieťa.