Dr. Miloš Jesenský

Klasická antika poznala tajomné ostrovy šťastia, insulae fortunatae, stratené na opačnej strane Západného oceánu, kam sa podľa tradície odoberali osudom vyvolení ľudia, aby našli pokoj na sklonku svojho života. S týmito mýtickými kúskami pevniny, ktoré v predstavách starých kultúr symbolizovali

…Traja muži boli vo vnútri vraku, keď náhle spŕška guliek prenikla stenou vrtuľníka. Mabry a Wilkinson nútene tancovali v ostrej salve. Kúsky kovu, plastu, papieru a tkanín lietali okolo nich ako v chumelici. Potom to prestalo. Wilkinson si nespomínal na nič, vedel iba to, že je ešte nažive.

East End, Londýn, 1. august 1888, 23 hod. 40 min… Mary Ann Nicholsonová, ktorá pod menom „Krásna Polly“ patrila medzi dobre známe postavy alkoholických chrámov a zadymených ópiových brlohov v oblasti Whitechapel, si v sychravej noci zimnične upravila ošumelé šaty. Tie už ako morovým znamením poznačila

Zvýšený záujem filmových tvorcov o tento kúsok osudom ťažko skúšanej zeme je prezentovaný najmä detailnou anatómiou občianskej vojny so svojou desivou skutočnosťou. Krvou rozvášnená soldateska vylamujúca dvere a odvádzajúca ich obyvateľov do neznáma, ľudia držiaci sa za ruky utekajúc

„Tí druhí“ sú názvom pozoruhodného mysteriózneho thrilleru a to hneď vo formáte, ktorý na filmovom plátne nevidíme až tak často. Príbeh budiaci celé spektrum hrôzy, pozvoľna sa zakrádajúca tieseň, či úľak a šok – to všetko sú suverénne atribúty filmu, ktorý po hollywoodských scenároch plných

Media vita in morte sumus. „Uprostred života sme obklopení smrťou.“ Touto sentenciou môžeme začať krátke zamyslenie sa nad prvým dielom trilógie Alexandry Pavelkovej a Štefana Konkola „Miešanci“, ktorú možno zaradiť medzi ešte stále vzácne knihy zo žánru slovenskej fantasy. A je to naozaj tak.

"Alžbeta Báthoryová zavraždila hrozným spôsobom dcéru Štefana Szolthaya a dve dcéry Gabriela Szitkeya. Počul som aj to, že jej kočiš menom Peter, keď prichádzali z Ečedu, umučil na jej rozkaz dcéru vysokopostavenej osoby, ktorú pochovali pri ceste. Aj to vie, že keď sa vracali

Sicut arena regionis, sunt sidera multa polorum. „Koľko je piesku v púšti, toľko hviezd na nebi býva“, hovorili starí Rimania a táto veta vyjadrujúca spojitosť medzi pieskom a hviezdami, zdanlivým nekonečnom pustatiny a nočnou oblohou nad ňou, mi pripadá obzvlášť vhodnou pre začiatok úvahy nad