Dr. Miloš Jesenský

V polovici decembra pani Eliška Vysloužilová pripravila stretnutie pútnikov, ktoré bolo vlastne o putovaní a o pútnikoch. Stretli sme sa na ňom s Otom Kacvinským, naozaj nefalšovaným pútnikom a spisovateľom dr. Milošom Jesenským.

V roku 1831, v čase, kedy leto vrcholilo a sucho morilo krajinu, rozšírila sa ako požiar v Európe správa o smrtiacej epidémii, ktorá si cez Rusko a Poľsko prebíjala cestu z vnútra Ázie, aby sa prevalila na náš kontinent. Lekárske umenie sa tak, ako mnohokrát predtým, ukázalo byť takmer bezmocné.

Alchýmia je dnes považovaná za protovedeckú a filozofickú disciplínu, ktorá kombinuje prvky chémie, fyziky, medicíny, astrológie, sémiotiky, mystiky a umenia., Z tohto dôvodu je zaujímavá predovšetkým pre historikov vedy, či už z pohľadu formovania modernej chémie, farmácie, metalurgie a ďalších príbuzných odborov alebo z hľadiska štúdia symboliky a psychoanalýzy. Aj keď sa v súčasnosti už alchýmia…

Keď v hotelovej izbe harvardského profesora Roberta Langdona zazvoní počas jednej noci jeho pobytu v Paríži telefón, zdá sa, že má iba pramalé šance, aby ako vyhlásený odborník na náboženské symboly čo i len tušil o rozmeroch a hĺbke obludnej konšpirácie do ktorej bol práve vtiahnutý.

Otázka, na ktorú ľudstvo hľadá odpoveď už od doby svojho vzniku, aj keď slová našej reči predstavujú výlučne pojmy pre veci, ktoré poznáme prostredníctvom zmyslov. A preto aj smrť ostáva pre nás záhadou, keďže leží mimo našej zmyslovej skúsenosti a málokto z nás musel bezprostredne čeliť vlastnému zániku spočívajúcom v úplnom zničení vedomia.

Stredovekú „reportáž“ o objavení relikvie – Kristovho kríža napísal už v druhej polovici 8. storočia anglosaský básnik Cynewulf, o ktorom dnes veľa nevieme. Literárna veda ho stotožňuje s opátom mercijského kláštora v Peterborough, inokedy zase s lindisfarnským biskupom alebo

Pätnáste storočie, podobne ako to predchádzajúce, bolo v znamení moru a komét. Podrobná analýza záznamov dovolilaniektorým bádateľom odhadnúť, že sa morové epidémie opakovali každé dva až tri roky. Frekvencia epidémií sa začala viditeľne znižovať až koncom 17. storočia – následkom získania imunity

Jedna z prvých správ o epidémii, ktorá sa pravdepodobne vzťahuje na mor, je z roku 558. Išlo o Justiniánov mor, nazvaný podľa byzantského cisára, počas ktorého vlády prepukol. Pri epidémii prišlo o život niekoľko miliónov ľudí a len v samotnom Konštantínopoli ich denne zomieralo 5 až 10 tisíc.

Skúsenosti zmiešané s poverami, ktoré pretrvávali ešte z rodového zriadenia, neskôr ovplyvňovali a dopĺňali niektoré prvky cirkevnej medicíny. Napriek tomu však magické liečiteľstvo, bohato prepletené zdanlivo iracionálnymi metódami, pretrvalo aj v našej krajine počas dlhých stáročí.