Dr. Miloš Jesenský

V otvorenom výklenku obloka, v tieni stĺporadia, sedí jedenásťročná princezná a pozerá sa na more. Rukami si podopiera hnedú kučeravú hlavu, sedí na svojich sandáloch s nohami detsky pokrčenými, zatiaľ čo vánok vzdúva záhyby jej odevu, pod ktorým sa črtá pružné telo dievčaťa, ktorému by na severe hádali na pätnásť rokov. Princezná vyzerá kráľovskú loď svojho otca, ktorý sa má vrátiť z Ríma, odkiaľ pochádza všetko šťastie i nešťastie.

Stredovekú „reportáž“ o objavení relikvie – Kristovho kríža napísal už v druhej polovici 8. storočia anglosaský básnik Cynewulf, o ktorom dnes veľa nevieme. Literárna veda ho stotožňuje s opátom mercijského kláštora v Peterborough, inokedy zase s lindisfarnským biskupom alebo

Kresťanský svet oslavuje Vianoce 25. decembra, ale doterajšie výskumy ukazujú, že 25. december roku nula nie je autentickým dátumom Ježišovho narodenia, tak dňa, ako aj roku. Zodpovedá za to trochu trápny, hoci nechcený omyl skýtskeho mnícha Dionýza Malého, ktorého v roku 533 poverili

Čo by sa stalo, keby sa sir Isaac Newton venoval viac alchýmii, ako fyzike a pri svojich experimentoch by zistil, že „kráľovské umenie“ naozaj funguje ? Čo ak by namiesto gravitačného zákona objavil lapis philosophorum, o ktorom snívalo mnoho generácií domnelých i skutočných zasvätencov

„Jeho koža bola ako ľadový pancier, ktorý siahal bližšie a bližšie ku kostiam. Noc bola ako okná katedrály, v ktorej boli použité iba bledé odtiene mesiaca, mozaiky tieňov a neurčitého svetla presvitajúceho medzi holými vetvami stromov. Čo bolo zvláštne, tieto konáre sa prepletali tak

Základným zdrojom poznatkov, ktoré určovali liečebné metódy na stredovekom Slovensku, boli dávne skúsenosti ľudu, teda zhruba to, čo dnes poznáme pod moderným názvom alternatívna medicína. Podľa potreby sa využívali zručnosti osôb, tešiacich sa chýru čarodejných liečiteľov, predovšetkým žien, ktoré boli nositeľkami tradície.

Úzkym vzťahom medzi tradičným liečiteľstvom a mágiou sa venoval renomovaný francúzsky bádateľ Robert Muchembled, riadny profesor na univerzite v Paríži. Na základe jeho výskumov, ktorými nadviazal na bádania jeho krajana Huguesa de Sain – Victora dnes vieme, že pokiaľ sa dobová literatúra zmieňuje o magických

Ako sme už minulej časti ukázali, predstavovala viera v liečivú moc prostriedkov pripravovaných z častí tiel aleboproduktov zvierat podivuhodný konglomerát magických účinkov a skutočných terapeutických efektov.

Lieky rastlinného pôvodu boli používané na liečenie odpradávna a dodnes sú základom tradičnej medicíny v Európe a kdekoľvek inde vo svete. Naproti tomu sa v minulosti venovala pozornosť živočíšnym liečebným prostriedkom natoľko, že v stredovekých liekopisoch nadobudli značnú prevahu. Mnohokrát išlo o substancie,