Dr. Miloš Jesenský

Zem je už tradične zahrňovaná do štvorice praforiem životnej sily, ktorá bola predmetom úvah už v starovekých filozofickýchsys­témoch. Učenie o živloch bolo neskôr aplikované na grécku medicínu, ktorá rozlišovala štyri šťavy tela a podľa ich pomeru štyri tzv. temperamenty.

Aj keď sme v predošlej časti nášho seriálu citovali slová opátky Hildegardy o nadprirodzenej inšpirácii jej liečiteľského umenia, predsa môžeme i keď namáhavo rekonštruovať jej pramene. Ako prvý ona samotná uvádza bibliu. Vyplýva to z textu listu napísanému v roku 1146 cisterci­ánskemu mníchovi a opátovi

V 12. storočí sa severne od Álp, v Nemecku, ktoré bolo vtedy rozdrobené na mnoho štátikov a kniežatstiev objavila zvláštna a pozoruhodná osobnosť – benediktínska rehoľníčka a vizionárka Hildegarda de Pingua (Hildegarda z Bingenu). Narodila sa v roku 1098 v Bokelheime, ako pätnásťročná sa stala

histórie medicínskych vied v stredoveku vyplýva, že púšťanie žilou patrilo v tomto období k obľúbeným terapeutickým zákrokom. Už za panovania cisára Karola Veľkého bolo púšťanie krvi povinne predpísané pre všetky kláštory s hospitálmi, v ktorých na tento účel slúžila zvláštna budova. Dnes celkom presne vieme,

Keď sme v predošlých článkoch vysvetlili, ako sa z múmia -pôvodne horského liečivého balzamu stali v stredovekýchle­kárňach liečivom balzamované mŕtvoly starého Egypta,nezodpo­vedali sme otázku ako, kde a prečo k tomu došlo.

Po úpadku antickej kultúry v Stredomorí upadla aj medicína. Zostupná tendencia sa prejavila už za rímskych čias, kedy však ešte grécki lekári udržiavali a zachovávali Hippokratove dedičstvo v podobe vedomostí i praktických zručností.

Formovanie stredovekej medicíny rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila medicína arabská, ktorá v 12. storočí v Európe takmer úplne vytlačila grécku lekárskutradíciu a sprostredkovala i kontakty na poznatky orientálnej, menovite indickej vedy.V 16.storočí síce nastala reakcia proti arabskej medicíne, ale

Pozornosť Európanov,ktorísa ako prví dostávali do exotickej krajiny Egypta v stredoveku, priťahovali múmie, tedatelá mŕtvych, ktoré starí Egypťania ošetrovali prostredníctvom balzamovacích postupov tak, aby nepodliehali prirodzenému procesu rozkladu.

Všetko sa to začalo 12. septembra 1993, keď známi britskí bádatelia Robert Bauval a Adrian Gilbert diskutovali nad poslednými korektúrami svojej knihy „Tajomstvo Oriónu“, ktorá sa ešte ten rok stala prakticky za jedinú noc bestsellerom na trhu literatúry non-fiction. V jednej chvíli upútal pohľad Adriana Gilberta titulok nedeľných novín v lánku napísanom Michaelom Robothamom