Terapeutické vlastnosti rastliny, ktorú starovek a stredovek poznal ako mandragoru a súčasnosť pod botanickým názvom Mandragora officinalis patriacu do radu Solanacei sú v lekárskych kruhoch síce známe, ale dnes už tejto prostej rastline nikto nepripisuje žiaden liečebný zázrak, ani keby na seba zobrala
Zem je už tradične zahrňovaná do štvorice praforiem životnej sily, ktorá bola predmetom úvah už v starovekých filozofickýchsystémoch. Učenie o živloch bolo neskôr aplikované na grécku medicínu, ktorá rozlišovala štyri šťavy tela a podľa ich pomeru štyri tzv. temperamenty.
Aj keď sme v predošlej časti nášho seriálu citovali slová opátky Hildegardy o nadprirodzenej inšpirácii jej liečiteľského umenia, predsa môžeme i keď namáhavo rekonštruovať jej pramene. Ako prvý ona samotná uvádza bibliu. Vyplýva to z textu listu napísanému v roku 1146 cisterciánskemu mníchovi a opátovi
V 12. storočí sa severne od Álp, v Nemecku, ktoré bolo vtedy rozdrobené na mnoho štátikov a kniežatstiev objavila zvláštna a pozoruhodná osobnosť – benediktínska rehoľníčka a vizionárka Hildegarda de Pingua (Hildegarda z Bingenu). Narodila sa v roku 1098 v Bokelheime, ako pätnásťročná sa stala
histórie medicínskych vied v stredoveku vyplýva, že púšťanie žilou patrilo v tomto období k obľúbeným terapeutickým zákrokom. Už za panovania cisára Karola Veľkého bolo púšťanie krvi povinne predpísané pre všetky kláštory s hospitálmi, v ktorých na tento účel slúžila zvláštna budova. Dnes celkom presne vieme,
Keď sme v predošlých článkoch vysvetlili, ako sa z múmia -pôvodne horského liečivého balzamu stali v stredovekýchlekárňach liečivom balzamované mŕtvoly starého Egypta,nezodpovedali sme otázku ako, kde a prečo k tomu došlo.
Po úpadku antickej kultúry v Stredomorí upadla aj medicína. Zostupná tendencia sa prejavila už za rímskych čias, kedy však ešte grécki lekári udržiavali a zachovávali Hippokratove dedičstvo v podobe vedomostí i praktických zručností.
Formovanie stredovekej medicíny rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila medicína arabská, ktorá v 12. storočí v Európe takmer úplne vytlačila grécku lekárskutradíciu a sprostredkovala i kontakty na poznatky orientálnej, menovite indickej vedy.V 16.storočí síce nastala reakcia proti arabskej medicíne, ale
Pozornosť Európanov,ktorísa ako prví dostávali do exotickej krajiny Egypta v stredoveku, priťahovali múmie, tedatelá mŕtvych, ktoré starí Egypťania ošetrovali prostredníctvom balzamovacích postupov tak, aby nepodliehali prirodzenému procesu rozkladu.
Všetko sa to začalo 12. septembra 1993, keď známi britskí bádatelia Robert Bauval a Adrian Gilbert diskutovali nad poslednými korektúrami svojej knihy „Tajomstvo Oriónu“, ktorá sa ešte ten rok stala prakticky za jedinú noc bestsellerom na trhu literatúry non-fiction. V jednej chvíli upútal pohľad Adriana Gilberta titulok nedeľných novín v lánku napísanom Michaelom Robothamom