Dr. Miloš Jesenský

Keď sme v predošlých článkoch vysvetlili, ako sa z múmia -pôvodne horského liečivého balzamu stali v stredovekýchle­kárňach liečivom balzamované mŕtvoly starého Egypta,nezodpo­vedali sme otázku ako, kde a prečo k tomu došlo.

Po úpadku antickej kultúry v Stredomorí upadla aj medicína. Zostupná tendencia sa prejavila už za rímskych čias, kedy však ešte grécki lekári udržiavali a zachovávali Hippokratove dedičstvo v podobe vedomostí i praktických zručností.

Formovanie stredovekej medicíny rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila medicína arabská, ktorá v 12. storočí v Európe takmer úplne vytlačila grécku lekárskutradíciu a sprostredkovala i kontakty na poznatky orientálnej, menovite indickej vedy.V 16.storočí síce nastala reakcia proti arabskej medicíne, ale

Pozornosť Európanov,ktorísa ako prví dostávali do exotickej krajiny Egypta v stredoveku, priťahovali múmie, tedatelá mŕtvych, ktoré starí Egypťania ošetrovali prostredníctvom balzamovacích postupov tak, aby nepodliehali prirodzenému procesu rozkladu.

O starom spôsobe liečenia reumatických bolestí prostredníctvom vloženia postihnutej časti končatín dorozkopaného mraveniska sme sa už zmieňovali.V dneš­nej časti sa k tejto podivnej terapii vrátime a pokúsime sa v krátkosti načrtnúť skúsenosti tradičnej medicíny s prípravou a použitím liekov, v ktorých hral hmyz hlavnú úlohu.

V mystickom šere kráľovskej kaplnky turínskej katedrály, vysoko na oltári, chránené masívnymi mrežami, nepriestrelným sklom a elektronickým alarmom, odpočíva v relikviári pohrebné plátno, v ktorom sa zázračným spôsobom uchoval odtlačok Ježišovho tela, ako podivuhodné svedectvo o jeho smrti ukrižovaním.

Sindibád je typom mýtického hrdinu prekonávajúci značný kus cesty, aby sa postupne zo sveta arabských legiend presunul aj do celuloidového sveta filmov z ktorých jeden z roku 1973 prepožičal názov i tomuto článku. Príbeh jeho siedmych fantastických ciest patrí medzi perly z Rozprávok Tisíc a jednej noci, keďže pochádza z dôb, kedy sa ešte ani nikomu

Nové fakty o múmii vodcu proletariátu, ktorá je uložená v mauzoléu
Tilman Spengler, dlhoročný vedecký spolupracovník Fridricha von Weiszaeckera z bavorského Inštitútu Maxa Plancka v Stanbergu, nemá v knihe „Leninov mozog“ o svojom názore žiadne pochybnosti – Leninova múmia uložená v mauzoléu na Červenom námestí je podľa neho falzifikát, až na hlavu, ktorá naozaj patrila tomuto vodcovi revolúcie.

Ide o nesmierne zložitú hádanku: už slávny antický geograf Eratosthenes (276–194 pred n.l.) prehlásil, že miesta Odysseovho putovania bude ochotný hľadať iba vtedy, keď mu predstavia remenára, ktorý vyrobil remeň na zviazanie Aiolovho mecha s vetrami. Dnešní bádatelia sa však nenechávajú odradiť rezignáciou svojich starovekých kolegov a tak sa môžeme stretnúť s názormi