Knihy

[ späť ]
Knihy  Ľavicová kaviareň

Ľavicová kaviareň

Ľavicová kaviareň

Autor: Miloš Jesenský
Vydal: Občianske združenie Spoločnými silami, Žilina 2020, 91 strán

 

Objednanie knihy:

 

Anotácia knihy

Publikácia je antológiou autorových príspevkov, ktoré píše pre internetový portál i-Hodnoty od roku 2017. Výber 32 textov približujúcich zrozumiteľným jazykom často málo známe či naozaj neznáme stránky svetovej histórie, angažovaných umelcov, mysliteľov a štátnikov predovšetkým z ľavej časti politického spektra. Tematicky v nej dominujú námety sociálnej spravodlivosti, histórie práce a pracujúcich, socioekonomické úvahy či uplatňovanie ľudských práv a slobôd.

 

Úryvok z knihy:

V čase Dubčekovej jari sa naši čitatelia mohli zoznámiť s pozoruhodnou knihou, ktorá sa v rokoch normalizácie dostala na index nežiadúcich kníh, aby sa krátko po novembri 89 opäť objavila v štvrť miliónovom českom a stotisícovom slovenskom náklade. Za viac ako polstoročným úspechom „Rána kúzelníkov“, inšpirujúceho diela fantastického realizmu, stoja francúzski spisovatelia Jacques Bergier (1912–1978) a Louis Pauwels (1920–1997). Druhý z nich ako autor ostal tak trochu v tieni prvého, ktorý bol známy nielen pre svoje vedecké úspechy v elektrochémii, ale aj vďaka farbistému osudu odbojára v druhej svetovej vojne, avšak oboch spájala spoločná vášeň pre nerozlúštené tajomstvá a záhady. Bol to však práve Pauwels, ktorý do ich spoločnej tvorby decentne vnášal ľavicové politické názory, čo je pochopiteľné, keďže sa väčšinu života pohyboval v kruhoch socialistov, až kým sa na jeho sklonku nepridal po katolíckej konverzii ku konzervatívcom.

Podľa vlastných slov vďačil za svetonázor svojmu nevlastnému otcovi Gustavovi Boujuovi, ktorého veľmi obdivoval, pretože mu vštepil úctu ku poctivej práci. „Manuálne som bol veľmi nešikovný a bolo mi to ľúto,“ rozpamätal sa na učňovské roky mladosti Pauwels už ako známy spisovateľ. „Keby boli moje ruky schopné niečo vyrobiť, bol by som lepší. Ruky, ktoré robia niečo užitočné, sa ponárajú do hlbín bytia a narážajú tam na prameň dobra a mieru. Môj nevlastný otec, ktorého tu budem volať otcom, lebo ma vychoval, bol obyčajný krajčír. Bola to silná duša, duch naozaj zvestovateľský. Zavše s úsmevom vyhlasoval, že zrada vzdelancov sa začala v deň, keď ktorýsi z nich zobrazil po prvý raz anjela s krídlami. Na nebesá sa totiž stúpa rukami.“

Hoci skromný tvorca po celý život o vlastnej šikovnosti pochyboval, rád spomínal na to, ako v šestnástich rokoch prvýkrát zviazal knihu: „Navštevoval som doplňovací kurz na chudobnom predmestí. V sobotu predpoludním som si mohol vybrať, či chcem pracovať s drevom, so železom, modelovať alebo viazať knihy. Čítal som v tom čase básne, najmä Rimbauda. Ale musel som sa premáhať, aby som nezviazal Sezónu v pekle. Otec mal zo tridsať kníh pekne uložených v úzkej almare vo svojej dielni spolu s cievkami, kriedami, výložkami a strihmi. V skrini boli tisíce poznámok napísaných drobným úhľadným písmom, výsledok nespočetných nocí neúnavnej práce. Medzi nimi bola aj knižka „Kam kráča svet?“ Walthera Rathenaua. A práve tú som sa s veľkými problémami pokúšal zviazať. V malej dielničke doplňovacieho kurzu som sa každú sobotu venoval ručným prácam z lásky k otcovi a robotníckemu svetu. Prvého mája som mu priniesol zviazaného Rathenaua s kytičkou konvaliniek.“

Výber autora si tu s ohľadom na časový odstup žiada aspoň stručné vysvetlenie. Walther Rathenau (1867–1922) bol nemeckým národohospodárom, politikom a spisovateľom, ktorého 150. výročie narodenia si svet pripomína 29. septembra. Ako minister zahraničia Weimarskej republiky sa stal pre svoje názory obeťou atentátu pravicových extrémistov a jeho pohreb sa následne premenil na spontánnu miliónovú manifestáciu pre obranu demokracie v čase, kedy sa nad Európou začali zaťahovať temné mračná nacizmu. Hoci sa hitlerovci snažili Rathenauovu pamiatku úplne zlikvidovať, jeho knihy s hlbokým filozofickým podtextom sa po druhej svetovej vojne dočkali viacerých vydaní a dodnes inšpirujú mnohých čitateľov. Autorov výrok „Kto miluje, ten sa nepýta, čo má robiť“ je rovnako tak dobrým zhrnutím hlbokého vzťahu medzi ľuďmi, ako aj oddanosti vlasti s nadčasovou platnosťou. Nositeľom rovnakej životnej filozofie bol preto nepochybne aj muž, ktorý vychovával Louisa Pauwelsa:

„Môj otec nikdy neprestal veriť v tvorivé sily, nikdy neprestal milovať a prenikať svojou láskou bolestný svet, v ktorom žil. Patril ku generácii romantických socialistov, ktorých idolmi boli Victor Hugo, Romain Rolland či Jean Jaures. Nosili široké klobúky a strážili si malý modrý kvietok v záhyboch červenej zástavy. Na hranici čistej mystiky a spoločenskej akcie, pripútaný vyše štrnásť hodín denne k svojmu pracovnému pultu, a to sme žili na pokraji biedy, zmieroval otec planúci syndikalizmus s hľadaním vnútornej slobody. Do úsporných, nenápadných gest svojho povolania vniesol metódu sústredenia sa a duchovnej očisty o ktorej popísal stovky stránok. Keď obšíval gombíkové dierky a hladil žehličkou súkno, vyzeral rozžiarene. Vo štvrtok a v nedeľu sa moji kamaráti zhromažďovali v jeho dielni, aby ho mohli počúvať a zacítiť tú silnú prítomnosť. Zmenilo to život väčšiny z nich.“

Zmení niečo podobné aj ten náš?

 

O knihe napísali:

„Miloš Jesenský napísal rôzne knihy. Desiatky autorských počinov prechádzajú od tém historických cez záhadologické až po faktografické. Pre ľavicový portál i-Hodnoty píše od jeho vzniku v júni 2018. Desiatky textov, ktoré sa venujú sociálnym demokratom, socialistom či ľavičiarom. Prezentuje známe osobnosti prostredníctvom pre mnohých zabudnutých a neznámych faktov, či útržkov z ich bohatého života, hoci to neznamená, že bohatstvom oplývali. Práve naopak. Vďaka zlej sociálnej situácii ich rodín chápali veľmi intenzívne problémy každodennosti pracujúcich i nezamestnaných, nemajetných i sociálne odkázaných. Kaviarňam sa v posledných rokoch pripisujú rôzne prívlastky. Najznámejšie (okrem tých podnikov, ktoré ponúkajú skutočne kvalitnú kávu i podobné nápoje), sú tie ideologické, ktoré sa nás doteraz prostredníctvom liberálnych médií snažili presviedčať, akoby byť ľavičiarom bolo len niečo, čo nepatrí do spoločnosti, do súčasnosti, akoby bojovať za sociálne práva patrilo iba do minulosti. Ale Miloš Jesenský práve ľavicovou kaviarňou oživil ducha mnohých velikánov svetovej politiky, umenia i vedy, ktorí by zaplnili nielen jeden takýto podnik, ale celú kaviarenskú promenádu.“

Juraj Blanár, sociálnodemokra­tický politik

 

aktualizácia: 22.10.2020 | počet zobrazení: 122

počet prístupov od 10.02.2007: 508723
počet prístupov dnes: 54