Dr. Miloš Jesenský

Dva mesiace po svojich tridsiatich šiestich narodeninách bola v noci zo 4. na 5. augusta l962 herečka objavená v spálni svojho domu v kalifornskom Brentwoode mŕtva a s telefónnym slúchadlom v ruke. Vyšetrujúci sudca do rubriky o príčine smrti uviedol samovraždu, čím sa tento výrok stal po viac ako tri desaťročia

V roku 1965 bolo v Madride pri príležitosti „XVII. medzinárodného astronautického kongresu“ vydané zvláštne dielko, ktoré predstavovalo faksimile knihy, aká vyšla prvýkrát tlačou v starobylom škótskom Perthe v prvej polovici 17. storočia. Titul "Muž na Mesiaci alebo Rozprava o ceste, ktorú vykonal na

Roger Bacon sa narodil v roku 1214 v Ilchestri v Anglicku, doktorát z teológie získal o dvadsaťšesť rokov v Paríži, kde na artistickej fakulte vyučoval asi do roku 1247. Neskôr sa vrátil do Anglicka, kde sa venoval experimentálnemu bádaniu a v roku 1250 vstúpil do rehole františkánov.

Priznám sa, že keď som presne po dvoch desaťročiach a takmer v deň jeho narodenín opäť stretol Ericha von Dänikena v charakteristickom modrom saku a pásikovej košeli, nedokázal som sa ubrániť silným emóciám. Ak som očakával nostalgiu a dojatie, veľmi skoro ma opäť uchvátilo nadšenie, charizma a výrečnosť dnes už sedemdesiatpäťroč­ného spisovateľa, propagujúceho svoju teóriu o mimozemských návštevách v staroveku s rovnakým entuziazmom, ako aj predtým:

„Som rád, že svet je plný záhad, inak by bol nudný“

Priznám sa, že keď som presne po dvoch desaťročiach a takmer v deň jeho narodenín opäť stretol Ericha von Dänikena v charakteristickom modrom saku a pásikovej košeli, nedokázal som sa ubrániť silným emóciám. Ak som očakával nostalgiu a dojatie, veľmi skoro ma opäť uchvátilo nadšenie, charizma a výrečnosť dnes už sedemdesiatpäťroč­ného spisovateľa, propagujúceho svoju teóriu o mimozemských návštevách v staroveku s rovnakým entuziazmom, ako aj predtým: „Pred niekoľkými tisícročiami, v tých tajuplných dobách, z ktorých nemáme žiadne písomné svedectvá, museli na Zemi pôsobiť všemocné bytosti. Neviem, kým boli a odkiaľ prišli, ale zanechali nám tu svoje stopy, svedkov nepochopiteľných techník.“ Keď skončil autorov dva a pol hodiny trvajúci rečnícky maratón, ktorý v piatok 9. apríla doslova priklincoval na sedadlá stovky poslucháčov v sále trenčianskeho Posádkového klubu, nasledujúca autogramiáda trvala takmer rovnako dlho.

Keď v hotelovej izbe harvardského profesora Roberta Langdona zazvoní počas jednej noci jeho pobytu v Paríži telefón, zdá sa, že má iba pramalé šance, aby ako vyhlásený odborník na náboženské symboly čo i len tušil o rozmeroch a hĺbke obludnej konšpirácie do ktorej bol práve vtiahnutý.

„Štrnásteho dňa jarného mesiaca nisanu kráčal zavčas rána dunivým vojenským krokom po krytej kolonáde medzi dvoma krídlami paláca Heroda Veľkého správca Júdska Pilát Pontský v bielom plášti s purpurovou podšívkou.“

Luna incognita, neznámy Mesiac. Mlčiaca družica Zeme zhliadajúca v bledom jase po celé tisícročia na dejiny ľudstva žijúceho pod klenbou temnej oblohy. Nebeské teleso obiehajúce našu planétu, dorastajúce a ubúdajúce podľa kalendárneho rytmu, vesmírny orloj vyznačujúci slávenie sviatkov a podivuhodný cyklus prírody

Luna incognita, neznámy Mesiac. Mlčiaca družica Zeme zhliadajúca v bledom jase po celé tisícročia na dejiny ľudstva žijúceho pod klenbou temnej oblohy. Nebeské teleso obiehajúce našu planétu, dorastajúce a ubúdajúce podľa kalendárneho rytmu, vesmírny orloj vyznačujúci slávenie sviatkov a podivuhodný cyklus prírody. Zdanlivo nedosiahnuteľný Mesiac prepletal svoj osud so životom človeka, fascinoval vedcov a inšpiroval básnikov po celé trvanie histórie, až do chvíle, kedy na ňom spočinula noha prvého pozemšťana.

Keď sa na premrznuté pláne Severu, od hlbokých lesov až po hlboké fjordy bičované ľadovým morom zniesla za dlhej noci snehová búrka ktorá zaclonila chladný svit hviezd a mesiaca, ako aj plápolanie studených plameňov polárnej žiary, prechádzala krajinou podľa starých povestí Snehová kráľovná na saniach ťahaných bielymi koňmi.

Meno Leonarda da Vinciho /1452–1519/, geniálneho maliara, vedca a mysliteľa z talianskej Florencie sa v mysli širokejverejnosti obvykle spája s niektorým z jeho slávnych obrazov ako je Mona Lisa, Dáma s hranostajom, či Posledná večera.