Dr. Miloš Jesenský

The railway network covers all continents of our world – except Antarctica – and passenger and freight trains run on it. And everything would be fine, if not for the fact that all these railway lines have become a kind of folklore, an integral part of which are ghosts and specters – of people and trains. And this book is about them.

Otvorenie tejto knihy a nebezpečný výstup do hôr majú jedno spoločné: Oboje podnikáte na vlastné riziko. Na jej stránkach vykonáte vzrušujúcu, často až desivú výpravu za temnými tajomstvami Tatier a Babej hory. Pred vašimi očami ožijú bizarné, dodnes nevyriešené zločiny a tragédie, zlovestné prízraky, nečakané nešťastia, strašidelné zjavenia a príbehy, ktoré je lepšie nerozprávať. Svedectvá očitých svedkov paranormálnych javov, ako aj hrozivé legendy zarámované do atraktívnej, ale nebezpečnej scenérie snehom…

Slovensko je plné záhad. Tajomné miesta s nevysvetliteľnými úkazmi, fragmenty krvavej histórie či zvesti o bájnych bytostiach a magických predmetoch predstavujú takmer nevyčerpateľný zdroj tajomstiev. Tušili ste, že na našom území sa kedysi mohli pohybovať vlkolaci? Alebo že v Urbanovej veži v Košiciach dodnes máme ducha? Prečítajte si o ďalších fascinujúcich a neobjasnených záhadách, ktoré mnohým nedávajú spávať a nútia ich vracať sa na miesta, na ktorých zažili čosi nepochopiteľné. Autori Miloš Jesenský a PetrKoutský vás presvedčia o tom, že aj v naoko prebádanom svete je stále čo objavovať.

6 sierpnia 1945 r. nasza cywilizacja weszła w nową erę – atomową. Przykre, iż wspomniana data nie upamiętnia zbudowania pierwszej elektrowni, statku, albo lodołamacza, tylko wybuch bomby atomowej o mocy 15–20 kiloton trotylu. Tylko jedna wystarczyła, by duże miasto zniknęło z powierzchni Ziemi, a 80 tys. ludzi zginęło na miejscu. Użycie broni jądrowej stało się punktem zwrotnym II wojny światowej i historii ludzkości w ogóle, choć tak naprawdę wybuchy atomowe miały miejsce wcześniej, że wspomnimy tylko test Trinity z 16 sierpnia 1945 r., albo niemieckie próby na Rugii i Ohrdruf jeszcze w 1944.

It is an unheard of case! A huge flying machine measuring 60×64 m and weighing 300 tons disappears without a trace in the gloom of the Malayan night! The search for six years is still fruitless, and there is not even a fixed location for a possible catastrophe! And it would seem that it was all happening in a world where satellites and sensors are able to hear a mouse sneeze from thousands of kilometers away … – and despite all this, the waters of the Indian Ocean or any other sea were forever closed over MH-370.

This book, which is a continuation of the previous work published by Royal Hawaiian Press, entitled Mooncave Mystery, by Robert K. Leśniakiewicz and Dr. Miloš Jesenský, which described the legend of the Mooncave. The authors write about their own search for this mysterious formation, whose characteristics are included in the first volume of their work. Although they did not find the Mooncave, they gave its two potential locations. There is also another possibility:

The legendary, half-artificial, half-natural geological formation over 20,000 years old is located somewhere on the Slovak-Polish border. Known to local residents, it was discovered in 1944 at the end of the Slovak National Uprising by a scholar and a soldier, who had to then flee from communists to France and then to the United States, where he revealed his find to the world in 1960s.What is the Mooncave? An extraordinary creation of Nature? The remnant of some visitor from outer space on Earth?

To łamigłówka, w której wszystkie elementy są jasne i przejrzyste, ale razem tworzą nieprzejrzystą całość.“ Te słowa napisał Stanisław Lem w swej kultowej powieści sensacyjnej „Katar” i one mogą służyć za motto do tego opracowania, które napisaliśmy po to, by pokazać Czytelnikowi, z jaką ciemną i nieprzejrzystą materią mamy do czynienia. Sprawa to bowiem niesłychana!

Je celkom príznačné, že do prvej päťky edície Monumenta Linguæ Slovacæ bolo zaradené aj nové komentované vydanie Alchydemie Magistra Frederika. Okrem iných otázok totiž znovu otvára aj tú, ako mapovať genézu slovenskej vedeckej terminológie. Jednoduchá odpoveď na ňu je hneď naporúdzi – treba archívnym výskumom nazhromaždiť čo najviac dát a podrobiť ich prísnej analýze a systematizácii. Niekto by si vedel predstaviť pri dnešných technických možnostiach aj vytáranie interaktívnych