Čarodejníctvo vo svojej podstate predstavuje aj na území Slovenska veľmi starobylú tradíciu. Svojimi koreňmi siaha až do úsvitu prehistórie a ľudstvo bude sprevádzať až do chvíle, keď sa v slnečnom svite vedy definitívne nerozptýlia posledné hmly poverčivosti.
Stredovekú „reportáž“ o objavení relikvie – Kristovho kríža napísal už v druhej polovici 8. storočia anglosaský básnik Cynewulf, o ktorom dnes veľa nevieme. Literárna veda ho stotožňuje s opátom mercijského kláštora v Peterborough,
Stredovekú „reportáž“ o objavení relikvie – Kristovho kríža napísal už v druhej polovici 8. storočia anglosaský básnik Cynewulf, o ktorom dnes veľa nevieme. Literárna veda ho stotožňuje s opátom mercijského kláštora v Peterborough, inokedy zase s lindisfarnským biskupom alebo s anonymným účastníkom cirkevného
Priznám sa, že keď som presne po dvoch desaťročiach a takmer v deň jeho narodenín opäť stretol Ericha von Dänikena v charakteristickom modrom saku a pásikovej košeli, nedokázal som sa ubrániť silným emóciám. Ak som očakával nostalgiu a dojatie, veľmi skoro ma opäť uchvátilo nadšenie, charizma a výrečnosť dnes už sedemdesiatpäťročného spisovateľa, propagujúceho svoju teóriu o mimozemských návštevách v staroveku s rovnakým entuziazmom, ako aj predtým:
„Som rád, že svet je plný záhad, inak by bol nudný“
Priznám sa, že keď som presne po dvoch desaťročiach a takmer v deň jeho narodenín opäť stretol Ericha von Dänikena v charakteristickom modrom saku a pásikovej košeli, nedokázal som sa ubrániť silným emóciám. Ak som očakával nostalgiu a dojatie, veľmi skoro ma opäť uchvátilo nadšenie, charizma a výrečnosť dnes už sedemdesiatpäťročného spisovateľa, propagujúceho svoju teóriu o mimozemských návštevách v staroveku s rovnakým entuziazmom, ako aj predtým: „Pred niekoľkými tisícročiami, v tých tajuplných dobách, z ktorých nemáme žiadne písomné svedectvá, museli na Zemi pôsobiť všemocné bytosti. Neviem, kým boli a odkiaľ prišli, ale zanechali nám tu svoje stopy, svedkov nepochopiteľných techník.“ Keď skončil autorov dva a pol hodiny trvajúci rečnícky maratón, ktorý v piatok 9. apríla doslova priklincoval na sedadlá stovky poslucháčov v sále trenčianskeho Posádkového klubu, nasledujúca autogramiáda trvala takmer rovnako dlho.
Keď v hotelovej izbe harvardského profesora Roberta Langdona zazvoní počas jednej noci jeho pobytu v Paríži telefón, zdá sa, že má iba pramalé šance, aby ako vyhlásený odborník na náboženské symboly čo i len tušil o rozmeroch a hĺbke obludnej konšpirácie do ktorej bol práve vtiahnutý.
„Štrnásteho dňa jarného mesiaca nisanu kráčal zavčas rána dunivým vojenským krokom po krytej kolonáde medzi dvoma krídlami paláca Heroda Veľkého správca Júdska Pilát Pontský v bielom plášti s purpurovou podšívkou.“
Milan Kučera (1973) je nadšeným moravským bádateľom, dlhoročným členom KPU Plzeň a šéfom pobočky OTAR Morava. V minulosti pôsobil ako tajomník a duchovný Náboženskej spoločnosti českých unitárov v Olomouci. Vo svojich prednáškach a výskumoch sa sústreďuje predovšetkým na skryté súvislosti literárnej tvorby u Karla Hynka Máchu, Júliusa Zeyera, či Bohuslava Reyneka, skryté súvislosti architektúry, tajné spoločnosti a symboliku.
História, akú prežívajú na tejto planéte nespočetné ľudské pokolenia zaznamenala aj túžbu človeka hľadajúceho Eden, raj v ktorom bol stvorený… a z ktorého bol napokon aj vyhnaný. Do dnešných čias však nie sú bádatelia v odpovedi na túto otázku jednoznační a celkom určite možno povedať,
„Bádanie o staroveku sa musí presťahovať do moderných laboratórií. Archeológia sa musí s najcitlivejšími prístrojmi odobrať na opustené lokality dávno zničených miest. Nadšenci pravdy musia opäť začať pochybovať o všetkých pohodlných a dobre zavedených názoroch.“
„Krajina zázrakov“ bola kniha, ktorá predchádzala tvoju najnovšiu publikáciu „Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku“… „Áno, je to tak, pričom si sám s údivom uvedomujem, ako rýchlo plynie čas. To, čo sa mi zdalo byť nedávno, bolo v skutočnosti pred jedenástimi rokmi, kedy som prezentoval svoju knihu "Krajina zázrakov“. Ide o akýsi slovník na čítanie, ktorého tému vystihoval už jej podtitul – „Sprievodca po magických miestach na Slovensku“.