Rozhovory

[ späť ]
Rozhovory  Fascinujúci svet záhad a možno aj zázrakov

Fascinujúci svet záhad a možno aj zázrakov

Perny a Jesensky

 

Lukáš Perný rozpráva so slovenským spisovateľom Milošom Jesenským

Lukáš Perný rozpráva so slovenským spisovateľom Milošom Jesenským

Dr. Miloš Jesenský, PhD. (*23. máj 1971, Čadca) je slovenský spisovateľ a publicista, autor viac ako 40 titulov a nespočetného množstva článkov, držiteľ ocenenia Krištáľový tiger (1998), Weberovej ceny (2013), Mimoriadnej medzinárodnej ceny E.E. Kischa (2015) či medaily Jána Halašu (2019). V rokoch 2008–2019 pôsobil ako riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci. V súčasnej dobe pracuje vo vydavateľstve Belianum a prednáša muzeológiu na Žilinskej univerzite a Technickej univerzite v Košiciach. Žije a tvorí v Krásne nad Kysucou.

Miloš, je pre mňa veľká česť, že už dlhší čas spolu komunikujeme a vymieňame si autorské inšpirácie. V tvojich textoch je cítiť silné sociálne cítenie, ale aj túžbu po skrytom poznaní súvislostí. Odkedy píšeš a čo ťa inšpirovalo k prvým dielam? Čo bolo prvým impulzom k tvorbe?

Myslím, že prirodzenou cestou k tvorivému písaniu je čítanie. Aj u mňa to bolo tak. Od čítania cestopisov, dobrodružnej a fantastickej literatúry v detstve, cez potešenie z populárno-vedeckých kníh mojich gymnaziálnych rokov viedla cesta k vlastnej tvorbe. Pred rokom 1989 skromne, v novinách a časopisoch, od druhej polovice slobodných deväťdesiatych rokov aj v knižnej podobe. Myslím, že ten prvotný impulz ťažko konkretizovať, ale bola to odvaha skúsiť to, čo svojimi knihami dokázali iní. Ale ani to nie je presné: jednoducho množstvo načítaného textu dosiahlo v mojej hlave kritické množstvo a spustilo literárnu reťazovú reakciu. Na vtedajšieho mladíka to bolo možno priveľmi ambiciózne, ak nie priam drzé, ale ja som mu dnes vďačný za ten sen, že sa raz stane spisovateľom. A ako vidíte, ešte stále som sa z neho nezobudil (smiech).

Si mimoriadne plodným autorom so zaradením medzi tzv. záhadológov. Ako je to teda s tými záhadami v slovenských dejinách, ako aj našej súčasnosti?

Už od vydania mojej knihy „Krajina zázrakov. Sprievodca po magických miestach na Slovensku“ v roku 1998 som presvedčený, že naša domovina je nesmierne zaujímavé miesto a teší ma, že sa mi o tom darí presviedčať mojich čitateľov. Žijeme si tu svoje životy, myslíme si, že dobrodružstvo možno zažiť iba v nejakých exotických krajinách a pritom je to všetko rovno pred našimi očami. Záhady, nevysvetliteľné javy, tajomné osobnosti, tajomstvá, sprisahania či zázraky – to všetko je tu prítomné po stáročia, dokonca i dnes. Tento spôsob vnímania následne pretavený do tvorivosti skutočne otvorenej mysle nám potom umožňuje nachádzať netradičné vysvetlenia, nečakané súvislosti a dostávať neobyčajné odpovede aj na tie zdanlivo banálne otázky. Fantastický realizmus znie ako nejaký oxymoron, v skutočnosti ale ním nie je, keďže už viac ako polstoročia od napísania známeho „Úsvitu kúzelníkov“ poskytuje skvelý filozofický rámec pre tento druh literatúry, v ktorej zohráva veľkú úlohu fantázia. Nedá mi v tejto chvíli nespomenúť slová nedávno zosnulého Ondreja Herca, že fantastika nie je únikom od reality, ale prienikom do jej hlbších vrstiev.

Podľa tvojich článkov a kníh si mimoriadne sčítaným autorom. Ktorí spisovatelia ťa najviac inšpirujú k tvorbe?

Snažím sa čítať čo najviac a väčšinou ide o rôznorodých autorov. Popri odborných či populárno-vedeckých dielach sa ale systematicky vraciam k čítaniu môjho detstva, predovšetkým k Vernemu, Mayovi, Burroughsovi, Londonovi a ďalším ikonickým autorom dobrodružnej literatúry. Z hľadiska mojej tvorby bol a ostáva pre mňa vzorom Erich von Däniken, ktorý sa práve dožíva 85 rokov. Po Karlovi Marxovi a Karlovi Mayovi je to najvydávanejší a najprekladanejší nemecky píšuci autor, ktorý ovplyvnil myslenie a život miliónom čitateľov, vrátane mňa samotného. Dodnes mám v knižnici ohmataný brožovaný výtlačok „Spomienok na budúcnosť“, ktoré som ako stredoškolák pokútne čítal pod lavicou a počmáral ho množstvom poznámok. A nesmiem zabudnúť ani na Ludvíka Součka, skvelého tvorcu, ktorý sa rovnako komfortne cítil v pozíciách autora vedecko-fantastických príbehov, ako aj literatúry faktu.

Obaja vieme, že živiť sa písaním je na Slovensku takmer nemožné a človek tvorí najmä preto, že ho to baví a že to existenčne potrebuje. Aká je podľa teba úloha spisovateľa v 21. storočí? A aký je tvoj životný cieľ v tejto oblasti?

Úlohou spisovateľa je písať, teda inštinktívne či programovo reagovať na to, s čím sa vo svojom živote stretne, ako sa s tým vnútorne vyrovná a tvorivosťou pretaví do textu. Mnohé z literárnych diel nesú významné spoločenské posolstvo, a hoci sa to nemusí hneď na prvé čítanie zdať, sú dôležitým, niekedy dokonca nezámerným, svedectvom o autorovi, ľuďoch a dobe. Je to nesmierne dôležité, dokonca aj pri dielach čisto zábavných žánrov literatúry, primárne slúžiacich iba príjemne strávenému času. Hovoriť o mojom vlastnom životnom cieli v tejto oblasti by bolo zložité. Písanie mi poskytuje radosť a bez čítania si život ani neviem predstaviť.

Na záver by som ťa chcel poprosiť o záverečné poslanie pre čitateľov Slovenských národných novín…

Žijeme v neľahkej dobe, ale história nás poučí, že aj v náročných časoch (alebo práve vtedy) múzy odmieňajú svojich priaznivcov. Nesmieme si nechať zobrať vlastnú tvorivosť, rezignovať na svoje sny, podriadiť sa pravidlám falošnej hry na šablónovité myslenie, či ulakomiť sa na výhodný výpredaj politických predsudkov. Pozerajme sa na svet otvorenými očami, premýšľajme a konajme slobodne. Píšme, čítajme, žime – a v tom všetkom nachádzajme radosť z tvorby.

 

Pôvodne vyšlo: Fascinujúci svet záhad a možno aj zázrakov, Slovenské národné noviny, roč.36, č.10 (15.5.2021) s.4

aktualizácia: 04.08.2021 | počet zobrazení: 143

počet prístupov od 10.02.2007: 566543
počet prístupov dnes: 54