V jednej z najstarších pamiatok indického písomníctva – Rigvéde, ktorá bola spísaná približne 1200 rokov pred naším letopočtom, sa nachádza aj chvála na liečivú moc rastlín s božským pôvodom. Byliny, ktoré tvorili arzenál v boji proti chorobám ľudí i zvierat, boli tamojšími kňazmi oslavované a požehnávané, aby kvitli po celej Zemi a prinášali úľavu všetkým pacientom a trpiacim. V úvode jedného z veršovaných védskych textov, známym tiež ako „Liečiteľova pieseň“ sa tak môžeme dočítať…
Ľudí na celom svete odnepamäti vzrušovali podivuhodné prírodné úkazy či udalosti, ktoré si nedokázali vysvetliť. Vzbudzovali v nich zvedavosť i strach a často im pripisovali nadprirodzený pôvod a vlastnosti. Niektoré z nich pokrok vedy dokázal objasniť, mnohé však stále zostávajú zahalené
„Babylón alebo časť južnej Mezopotámie, označovaný tiež ako kolíska ľudstva či civilizáciesa honosí najstaršími záznamami o farmaceutickej vede,“ píše česká odborníčka Lenka Grycová pre časopis PharmaNews o starovekých koreňoch lekárenstva. „Pokiaľ by sme chceli túto oblasť definovať dnešnými zemepisnými údajmi, potom by išlo približne o územie dnešného Iraku. Spoločenské usporiadanie v Babylone malo zaujímavý charakter. Na jednej strane existovali kňazi, ktorí sa súčasne venovali medicíne…
Už vo svojom epose „Odysea“ nazýva Homér Egypt krajinou, v „ktorej úrodnej pôde rastú mnohé byliny, jedny liečivé, druhé zhubné“ a kde „každý lekár bohatstvom vedomostí prevyšuje ostatných ľudí.“ Rímsky polyhistor Plínius zase dopĺňa, že je tu „viac lekárov, ako v hociktorej krajine“.
Hlavním přínosem této knihy o historii alchymie je její zaměření na středoevropský region, kde jsou dějiny této nauky stále málo prozkoumané a zahraniční odbornou literaturou vesměs opomíjené, s výjimkou mimořádného rudolfínského období. Jednotlivé části knihy představují čtenáři hostující
Tak ako sa širokej verejnosti dejepis spája s memorovaním dát, našli by sme aj nemálo odborníkov, ktorí kroniku ľudstva otvárajú ako skutočnú Pandorinu skrinku neduhov a nemocí. Podľa ich názoru o dejinách celých kultúr, ako aj osudoch významných jednotlivcov rozhodovali choroby, ktoré zásadne určovali
Rozhovor s Milošom Jesenským kysuckyvecernik.sk
Najviditeľnejšie zmeny sa asi prejavili v skanzene na Vychylovke, či už ide o vybudovanie budovy železničnej stanice, ktorá umožňuje zvýšiť komfort a úroveň služieb poskytovaných návštevníkom alebo náročnú rekonštrukciu úzkorozchodnej trate historickej lesnej železnice, ktorá prepojila Kysuce s Oravou a umožňuje prezentačné jazdy po unikátnom úvraťovom systéme v celom rozsahu až po sedlo Beskyd.
Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál cez-okno.net
Je držiteľom ocenenia „Krištáľový tiger“ (1998), „Weberova cena“ (2013) a „Mimoriadnej medzinárodnej ceny E.E. Kischa“ (2015). Bol alebo stále je členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského PEN Centra a Slovenského syndikátu novinárov. Priezvisko nám správne napovedá, kde hľadať korene.
Monografia predstavuje odbornú historickú prácu, prinášajúcu v rámci regionálnych dejín čitateľovi fenomén, ktorý sprevádzal a ovplyvňoval dejiny ľudskej spoločnosti od najstarších čias. Sila prírodných katastrof dokázala v minulosti zničiť celé mestá či dokonca civilizácie. Na našom území sa ich sila
V dejinách župy sa zrkadlia dejiny celého Slovenska. Bohato ilustrovaná publikácia ponúka prehľadný dejepis Žilinského kraja a jeho regiónov (Liptov, Orava, Kysuce, Turiec, horné Považie) od 9. storočia až po rok 1945, rozdelený na niekoľko tematických celkov. V úvode každej kapitoly ponúka výberový