Knihy

[ späť ]
Knihy  Historické prírodné katastrofy v Žilinskom kraji

Historické prírodné katastrofy v Žilinskom kraji

Kniha historicke prirodne katastrofy v zilinskom kraji

Autor: Miloš Jesenský
Vydal: Kysucké múzeum, 2015, 194 strán

 

Zakúpenie knihy

Objednať knihu si môžte na eshop.kysucke­muzeum

Anotácia knihy

Monografia predstavuje odbornú historickú prácu, prinášajúcu v rámci regionálnych dejín čitateľovi fenomén, ktorý sprevádzal a ovplyvňoval dejiny ľudskej spoločnosti od najstarších čias. Sila prírodných katastrof dokázala v minulosti zničiť celé mestá či dokonca civilizácie. Na našom území sa ich sila v takej miere neprejavovala, ale aj tak boli veľkým a každodenným nepriateľom našich predkov. Autorom knihy „Historické prírodné katastrofy v Žilinskom kraji v kontexte environmentálnych dejín Slovenska“ je Miloš Jesenský, ktorý pútavo rozpráva o prírodných katastrofách na severozápadnom Slovensku, predovšetkým na strednom Považí a Kysuciach. Monografia prináša prierezový výklad dejinami prírodných katastrof, ktorý mapuje všetky typy pohrôm, či už povodne, extrémy počasia, požiare alebo zemetrasenia.

 

Úryvok z knihy

Prírodné pohromy predstavujú významný fenomén, ktorý ovplyvňuje dejiny, a to nielen z globálneho hľadiska, ale predovšetkým z pohľadu regionálnej histórie. V čase, kedy agrárna výroba oveľa viac ako dnes závisela na klimatických pomeroch, mohli aj lokálne, na menšie územie viazané prírodné pohromy (prietrž mračien, krupobitie, povodeň, ale aj požiare či živočíšni škodcovia) významne ovplyvniť život miestnych obyvateľov. Preto sa stali aj témou historických prameňov, či už ide o kronikárske záznamy, subjektívne výpovede pamätníkov, úradné zápisnice alebo – počínajúc polovicou 19. storočia – aj správy v novinách, almanachoch či ľudových kalendároch.
Predložené príklady takýchto záznamov predstavujú len výberovú štúdiu o extrémoch počasia a iných prírodných pohromách vzťahujúcich sa k územiu dnešného Žilinského kraja, teda regiónov Horného Považia, Kysúc, Oravy, Liptova a Turca, patriacich v minulosti do územných celkov Trenčianskej, Liptovskej, Oravskej a Turčianskej stolice. Pre porovnanie sa v niektorých prípadoch uvádzajú údaje zozbierané aj z iných regiónov Slovenska.
Z pohľadu našich predkov boli azda najobávanejšie povodne. Rozvodnené rieky ničili zásoby potravín i tovarov, strhávali mosty a mlynské zariadenia, podmývali cesty, odplavovali úrodnú pôdu z polí či menili svoje korytá. Často poškodzovali obytné domy a hospodárske stavby, v ktorých hynuli domáce zvieratá. Správy o povodniach sa vždy vzťahujú ku konkrétnemu dátumu, majú krátky priebeh a spôsobujú náhle škody na životoch a majetku. Preto sú pomerne konkrétne zachytené v historických prameňoch.
Okrem nich možno spätne vyhodnotiť aj správy o klimatických extrémoch – mimoriadne silných mrazoch, snežení, suchu, krupobití, veterných smrštiach a podobne, ktoré fatálne ovplyvňovali veľkosť úrody vrátane účinkovania živočíšnych škodcov.
Pre regionálne dejiny umožňujú tieto dáta detailnejšie pochopiť a interpretovať lokálne dejinné udalosti, ako príklad môžu poslúžiť situácie, kedy počas zhoršených životných pomerov následkom živelných pohrôm dochádzalo k sociálnym krízam či masovému vysťahovalectvu. Zároveň je možné pri analýze správ sledovať, ako na ich priebeh a následky miestni obyvatelia reagovali, prípadne ako to ovplyvnilo ďalší vývoj v danej lokalite (zmenšenie či zväčšenie poľnohospodársky obrábanej pôdy, úbytok obyvateľstva, presídlenie či prestavanie sídiel, regulácia riečnych tokov a podobne). Živelné pohromy pritom dramaticky menili charakter zástavby v mestách a obciach. Aspoň ako príklad možno uviesť veľký požiar Žiliny v roku 1521, ktorý zničil gotické domy na Mariánskom námestí, pričom boli následne obnovené už v renesančnom štýle. Je príznačné, že čisto renesančný charakter námestia s podsieňami sa udržal až do ďalšieho veľkého požiaru v roku 1884. Iným príkladom radikálnej zmeny urbanistickej štruktúry následkom živelnej pohromy je aj povodeň na rieke Orava v roku 1813, po ktorej bola presunutá dedina Medzibrodie na iné, bezpečnejšie miesto. Aj keď v súčasnosti nie sú dôkazy o prírodných katastrofách minulosti v plnom rozsahu dokumentovateľné, predsa sú len významnými hmotnými svedectvami o ich priebehu a predovšetkým o ich následkoch. Pokiaľ napríklad archeologické bádanie preukázalo spevnenie južnej steny svätyne dnešnej Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline dvomi mohutnými piliermi po masívnom zemetrasení v roku 1348, praskliny a statické porušenia na barokovom kaštieli v Žiline-Bytčici predstavujú dôkazy o zemetrasení v roku 1858. Inokedy sú tieto následky sekundárne, ako v prípade prestavby jezuitského kláštora na Mariánskom námestí v Žiline, ktoré inicioval biskup Jozef Vurum, aby z neho v rokoch 1831 – 1833 vytvoril sirotinec pre veľké množstvo nezaopatrených detí po cholerovej epidémii, ktorá v tom čase zachvátila Uhorsko. V prípade historickej klimatológie často ide o veľmi podivuhodné a ďalekosiahle súvislosti. Keď roku 1815 vybuchla indonézska sopka Tambora, zmeny počasia po znečistení atmosféry vulkanickými exhalátmi pocítil celý svet a územie Žilinského kraja nebolo výnimkou. V nasledujúcom „roku bez leta“ 1816 bola úroda v podhorských oblastiach veľmi nízka, pričom hladomor spustil predovšetkým v regiónoch Oravy, Liptova a Kysúc mohutné migračné vlny smerujúce do južnejšie položených oblastí Uhorska alebo aj ďaleko za jeho hranice. To však nebolo všetko. Oblak sírnych zlúčenín vyvrhnutý do atmosféry sopkou nielenže oneskoril príchod monzúnových dažďov na indickom subkontinente, čo sa v celoplanetárnom meradle prejavilo suchom a neúrodou, ale spôsobil aj vznik nového, smrtiaceho druhu cholery. Mimoriadne počasie na prelome rokov 1816 – 1817 totiž zmenilo ekológiu mikróbov v Bengálskom zálive, pričom prispôsobivé baktérie cholery zmutovali do nového kmeňa a ten sa začal šíriť ako požiar naprieč Áziou až do Európy. Pred tým, ako v júli 1831 dorazila cholera aj do Žilinského kraja, jej padli za obeť milióny ľudských životov a svoju daň si vybrala aj u nás spôsobom, ktorý radikálne poznamenal demografiu Oravy, Kysúc, Liptova, Turca i Horného Považia.
Pripomienky dávnych katastrof sa teda nachádzajú všade navôkol. Potrebujeme sa len lepšie rozhliadnuť, prelistovať stránky dejín a urobiť si vlastné, pre našu súčasnosť užitočné závery.

 

O knihe napísali …

Monografia spracovaná pod názvom ,,Historické prírodné katastrofy v Žilinskom kraji (v kontexte environmentálnych dejín Slovenska)“ predstavuje odbornú historickú prácu, ktorá v rámci regionálnych dejín prináša čitateľovi fenomén, ktorý sprevádzal a ovplyvňoval dejiny ľudskej spoločnosti od najstarších čias. Sila prírodných katastrof dokázala v minulosti zničiť celé mestá či dokonca civilizácie. Na našom území sa ich sila v takej miere neprejavovala, ale aj tak boli veľkým a každodenným nepriateľom našich predkov. Skúsený autor a historik MVDr. Miloš Jesenský, PhD. veľmi pútavo rozpráva o prírodných katastrofách na severozápadnom Slovensku, predovšetkým na strednom Považí a Kysuciach. Vďaka vsunutým citáciám pôvodných textov a historických autentických záznamov nás často strháva priamo do pochmúrneho deja týchto udalostí. Kniha prináša prierezový výklad dejinami prírodných katastrof, ktorý mapuje všetky typy pohrôm, či už povodne, extrémy počasia, požiare alebo zemetrasenia. Autor celý historický obsah práce spracoval v intenciách nového, rozvíjajúceho sa historického odboru environmentálnych dejín (dejín životného prostredia) na Slovensku. Environmentálne dejiny čitateľa nielenže vnášajú do historického deja, ale ho aj na konkrétnom území presne zorientujú v priestore a čase a poukážu na odraz minulosti v súčasnosti. Dielo prispeje k zapĺňaniu bielych miest v mozaike environmentálnych dejín Slovenska. Verím, že ďalšie výskumy a publikácie historika Miloša Jesenského budú aj naďalej napomáhať v tomto napredovaní.

Pavel Hronček

 

O knihe napísali …

Pre všetkých milovníkov histórie a prírody je určená unikátna knižočka Miloša Jesenského Historické prírodné katastrofy v Žilinskom kraji (Kysucké múzeum v Čadci 2015). Výberová regionálna štúdia predstavuje prienik do environmentálnych dejín Slovenska. Človek minulosti riešil vo svojom prostredí viaceré problémy. Okamžitý dosah na jeho život mali najmä prírodné katastrofy. Aj obyčajné krupobitie mohlo znamenať živorenie, nedostatok. Podobným spôsobom poznačovali úrodu neskoré mrazy či extrémne suchá. Ak sa pridali nálety kobyliek alebo požiar, nedalo sa očakávať nič iné ako hladomor. Prichádzali prvé obete. Ľudia hynuli od hladu rovnako rýchlo ako zvieratá. Kde sa nestíhalo pochovávať, tam boli živí vystavení možnému riziku infekčného nakazenia. Ba čo viac, samotné vlny rôznych epidémií (mor, cholera) počas mnohých stáročí kosili životy bezbranných ľudí. Horeli mestá, horeli drevené dediny. Voda brala pri povodniach všetko, čo jej prišlo do cesty. Je zaznamenané, že počas viacerých rokov skazy svietila na oblohe kométa. Napríklad pri dobre dokumentovanom zemetrasení v roku 1858 to bola kométa Donati. Počas extrémneho hladomoru spôsobeného suchom v roku 1834 kraľovala oblohe Halleyho kométa. Boli nebeské úkazy Božími znameniami alebo diablovými posolstvami? Vrtochy prírody zaznamenali do kroník vzdelanci svojich čias. Robili tak aj pre poučenie budúcich generácií. Zemetrasenia a veľké vody prichádzajú s určitou periodicitou, podobne ako roky mizerné na úrodu. Dlhodobým sledovaním počasia a precíznou znalosťou krajiny dospel človek do fázy účinnej obrany pred neželanými extrémami prírody. Mnohé návody z minulosti sa zachovali vo forme porekadiel a prísloví. Výberová vzorka prírodných katastrof z lokalít Kysúc, Horného Považia, Turca, Liptova a Oravy je doplnená dobovými svedectvami uverejnenými v prílohe. Nechýba zoznam použitej literatúry a resumé v anglickom jazyku.

Knižná revue 2016/02

aktualizácia: 03.05.2018 | počet zobrazení: 424

počet prístupov od 10.02.2007: 432850
počet prístupov dnes: 25