Rozhovory
Exkluzívny rozhovor s doktorom Jesenským
Rozhovor s Milošom Jesenským pre portál www.cez-okno.net
Čas neuveriteľne letí, je to už 7 rokov od ›› nášho interview. Odvtedy sa akiste veľa udialo…
Ani som netušil, že je to tak dávno… to by som toľko netipoval, ale ak ste to zrátali, určite máte pravdu. Z osobného hľadiska to boli roky naplnené veselými, radostnými, ale aj smutnými udalosťami, tak ako to už v živote chodí. Čo sa týka tvorivosti, pomôžem si polovicou biblickej metafory o siedmych chudobných a hojných rokoch – a tieto roky (okrem tých pár kíl čo sa mi napriek bicyklu a turistike stále nedarí zhodiť) boli u mňa z hľadiska literárnej tvorby skutočne hojné.
„Po stopách templárov na Slovensku,“ „Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku,“ ›› „História alchýmie na Slovensku“ – tak silné tituly sľubujú veľký čitateľský zážitok. To ako vznikali by možno vydalo na jednu samostatnú knihu. Môžete o tituloch spomenúť to, čo sa Vám vybaví ako prvé?
Prvé, čo mi napadne, je nádherné dobrodružstvo. Všetky tieto knihy sa stali neoddeliteľnou súčasťou môjho života a to nielen v období, kedy vznikali, ale je tomu tak až dodnes. Pri pohľade späť vidím síce niektoré veci, ktoré by bolo treba v niečom poopraviť, sem-tam trochu zlepšiť, ale pri takomto poohliadnutí zase cítim nával entuziazmu, ktorý ma pred viac ako dvoma desaťročiami motivoval pustiť sa do záhadných miest slovenskej histórie. Napokon to nadšenie stále trvá, keďže k tajomnému rytierskemu rádu som sa vrátil vo výpravnej knihe „Templári – legendy cti a slávy“, ktorá vyšla v slovenskom, anglickom a poľskom jazyku v roku 2013 v rámci úspešného projektu Žilinský kraj templárov a z alchýmie sa tento tok dostane ku čitateľom obsiahla monografia „Dejiny alchýmie v strednej Európe“, ktorú vydáva vydavateľstvo CAD Press.
V roku 2014 sa čitatelia dočkali knihy ›› „Tajomné miesta Slovenska,“ ktorá je čarovnou zbierkou tajomna v našich končinách. Zahŕňa dve stovky lokalít a je spracovaná veľmi zaujímavým spôsobom „mysteriózneho bedekra“. Sú miesta na Slovensku, ktoré napriek dlhým rokom štúdia a bádania prekvapili i Vás?
Určite áno. Táto kniha síce zo značnej časti korešponduje s jej predchodkyňou – „Krajinou zázrakov“ z roku 1998, ktorú je už dnes nemožné objaviť ani v naozaj dobrých antikvariátoch, ale ponúka čitateľovi ešte širší záber mysterióznych lokalít na Slovensku, ktoré ma medzitým zaujali. Spomedzi mnohých spomeniem aspoň Raslav kameň v Abranovciach, tajuplné nápisy v Bodinej, Holíčsky rondel, záhadné petroglyfy na Orgoňovej Kýčere, Trúbiaci kameň na Sucháni, runový nápis na Velestúre a tak by sme mohli pokračovať ďalej. Odkazom tohto úsilia je predovšetkým poznanie, že aj Slovensko je fascinujúca krajina historických záhad, tajomných miest, plná dávnych príbehov z úsvitu dejín a mýtov. I keď je prirodzené, že nás všetkých láka exotika, aj na Slovensku je stále čo objavovať a žasnúť nad tým, čo nájdeme.
V minulom roku vydala Matica slovenská dva Vaše tituly, ktoré sa venujú histórii špeciálne v žilinskom kraji. ›› „Kelti“ tak neožívajú len v románoch, ale aj v práci archeológov a ›› „Žilinská župa v dejepise (od 9. storočia po rok 1945)“ je užitočnou pomôckou i pre učiteľov dejepisu. Povedzte nám niečo o nich, plánujete i ďalšie publikácie v tomto duchu?
„Žilinská župa v dejepise“ je presne ten druh kolektívneho diela, ktoré síce pre editora v niektorých chvíľach pripravuje krušné chvíľky čo do komunikácie s autormi, zosúlaďovania a konečnej redakčnej úpravy, ale okrem samotnej témy, v tomto prípade regionálnej histórie, umožňuje aj poznať po ľudskej i odbornej stránke výnimočných ľudí, ktorí sa svojou tvorivosťou na úspechu takéhoto náročného projektu podieľajú. Práca na tejto knihe trvala tri roky, na výsledok sme všetci hrdí a mňa osobne najviac teší skutočnosť, že ju ministerstvo školstva schválilo ako pomocný učebný text. Je mojim úprimným presvedčením, že veľmi dobre poslúži pedagógom a pokiaľ medzi študentami prebudí či prehĺbi lásku k dejinám, bude to pre nás tou najväčšou odmenou. Čo sa týka „Keltov“, ide už o piatu reprezentatívnu knihu v rámci edície, ktorou už v uplynulých rokoch Matica slovenská a Žilinský samosprávny kraj predstavili významné osobnosti a fenomény tunajšej histórie: „Drotárstvo“, „Juraj Turzo“, „Gorali“ a „Juraj Jánošík“. Keďže si edícia odniesla už viaceré literárne ocenenia a záujem čitateľov je veľký, bude sa v nej prirodzene pokračovať – tohto roku v nej vychádza kniha „Javorníky“.
Znamená to, že tematiku hraničných javov zanechávate?
Aj keď sa v ostatných rokoch profilujem skôr ako autor a spoluautor odborných publikácií, na literatúru o hraničných javoch som nezanevrel, skôr je to tak, že v tento rok prichádzam s tromi tvorivými zámermi. Radosť z úspechu ›› „Bohov a astronautov“, ktorí po rozhlasovej podobe a slovenskom vydaní vyšli vlani aj v českom jazyku, ma motivovala aby som robil to, čo mi sadne najlepšie a to špekulatívnu literatúru. V tomto roku vychádza kniha „Ďaleká misia“, ktorej rukopis práve dokončujem. Uvažujem v nej o spoločenských a náboženských dopadoch toho, k čomu už podľa môjho názoru nemáme viac ako zopár rokov čakania – k objavu mimozemského života vo vesmíre, hoci nemusí byť hneď inteligentný. Náročnú prácu, pri ktorej som musel sústrediť názory mnohých prírodovedcov a teológov si potom plánujem vynahradiť takpovediac „knižkou pre potešenie“ – v televízii nám po štrnásťročnej prestávke opäť bežia „Akty X“ a ja by som pritom ako autor „Reálnych príbehov X“ nechcel v žiadnom prípade chýbať. No a do tretice, koncom roka začnem pracovať na niečom, v čom ma moji čitatelia ešte veľmi nepoznajú, hoci som sa tomu celý čas vo svojej tvorbe približoval, a to je román. Prirodzene, že pôjde o niečo, čo s mojimi srdcovými témami súvisí, povedzme niečo ako „postapokalyptický príbeh pre postmodernú dobu“, literárny experiment vzdávajúci skôr poctu Walterovi Millerovi ako jeho menovcovi Georgeovi, s jednou veľmi tajnou literárnou prísadou, o ktorej však ako správny alchymista (mlčať je zlato) zatiaľ hlboko pomlčím.
Dnes sa pomerne často stretávame s archeologickými objavmi, ktoré významne doplňujú naše vedomosti o ľudskej histórii. Je taký, ktorý Vás mimoriadne prekvapil či potešil?
Mnohí čitatelia majú určite ešte v živej pamäti priam dobrodružný príbeh s objavením hrobky „slovenského Tutanchamona“ pri Matejovciach, ktorého jeho služobníci pochovali pred viac ako jeden a pol tisícročím pod tatranskými štítmi, podobne ako faraónov kedysi ukladali v tieni egyptských pyramíd. Mám veľkú radosť z toho, že Podtatranské múzeum v Poprade už medzitým sprístupnilo značnú časť jeho pokladu, o ktorý by sa pobili aj svetové múzeá a dnes si ho môžeme na Slovensku pohodlne pozrieť. Čo ma azda medzi nájdenými predmetmi udivuje najviac, sú zdanlivo prehliadnuteľné veci veľkého významu – úlomky severoafrickej keramiky, stredomorské mušle či drobné artefakty od Čierneho mora, ktoré dokazujú, že Slovensko už v staroveku ležalo na priesečníkoch transkontinentálnych obchodných ciest. Nedávno zase archeológovia vo vyšších horských polohách Považského Inovca a Strážovských vrchov zistili dôkazy o hľadaní rudy slovanským obyvateľstvom už v 7. storočí, teda o takmer dve storočia skôr ako sa predpokladalo. A aby sme pri vede s pop-kultúrnou visačkou Indiana Jonesa neostali iba na Slovensku, veľmi obdivujem výskum nášho archeologického tímu Milana Kováča, ktorému sa za tých pár rokov v guatemalskom pralese podarilo preskúmať až päť mayských miest. Škoda len, že doma o takýchto skvelých úspechoch stále málo informujeme.
Na trhu je už množstvo kníh alternatívnych bádateľov. Niekedy je ich úroveň naozaj nízka a skĺzavajú do senzácie chtivého nadšenia bez akýchkoľvek dôkazov. Môžete našim čitateľom naopak poradiť tituly, či už naše alebo zahraničné, ktoré sú možno kontroverzné, no rozhodne podnetné a stoja za prečítanie v rámci lepšieho obrazu o minulosti človeka?
Možno to vyznie neaktuálne, ale naozaj odporúčam vrátiť sa ku ›› „Úsvitu kúzelníkov“ Jacquesa Bergiera a Louisa Pauwelsa, inšpiratívnej knihe, ktorá ani po viac ako polstoročí nezostarla a v záplave žánrovej literatúry venovanej hraničným javom stále ostáva fascinujúcim čítaním. Z prekladovej literatúry odporúčam z podobného dôvodu esejistické diela Stanislawa Lema ako je ›› „Tajomstvo čínskej izby“, ›› „Sex Wars“ či „Summa technologiae“. Z českých autorov určite diela ›› Jaroslava Mareša, ›› Ivana Mackerleho, ›› Otomara Dvořáka, ›› Arnošta Vašíčka či ›› Iva Wiesnera, z mladšej generácie napríklad ›› Milana Z. Kučeru. Za pozoruhodných slovenských autorov považujem v oblasti bielych miest našej najstaršej histórie ›› Cyrila Hromníka, ale aj ›› Blaženu Ovsenú, ›› Viktora Timuru a ›› Oskára Cvengroša. Hoci mám na niektoré tézy iný názor, skláňam sa pred ich invenciou a neúnavnosťou a budem sa tešiť každej ich novej knihe, ktorú si budem môcť prečítať a zaradiť doma do poličky. Na záver, hoci tým možno prekračujem žánrové hranice literatúry, na ktorú ste sa ma spytovali, musím zmieniť ›› Juraja Červenáka, ktorý – ako sa mi tak vidí – postupne prechádza od historickej fantasy k fantastickej histórii. Úspešný spisovateľ, ktorého nám môžu všade okolo závidieť. Preto mi je trochu úsmevné počuť volanie literárnej kritiky po slovenskom autorovi, ktorý by sa pustil do rozsahom i záberom veľkého románu. Úsmevné preto, lebo v odpovedi na tieto plačlivé hlasy sa priam žiada povedať: „Ale, vážení, veď tu už dávno máme štvrtý zväzok Dobrodružstiev kapitána Báthoryho“.
Ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na Vaše nové tituly, o ktorých čitateľov radi poinformujeme.
Ďakujem aj ja a želám celej redakcii portálu „Cez okno“ všetko to, čo už v podstate majú: výborných autorov, ktorí dokážu zaujať, zvedavých čitateľov, ktorí si aj v dospelosti zachovali schopnosť žasnúť. A taký ten široký pohľad „tam vonku“ (kde, ako už vieme od Muldera a Scullyovej, sa tutovo skrýva pravda), rámovaný výbornou redakčnou prácou a úsilím vidieť veci nielen inak, ale aj k podstate. Je mi cťou, že môžem byť pri tom s vami.
CEZ OKNO sa zhováral Yezid
Čítajte viac na: http://www.cez-okno.net/…om-jesenskym
počet prístupov dnes: 294