Rozhovory

[ späť ]
Rozhovory  Kým sa dohadovali, UFO ušlo

Kým sa dohadovali, UFO ušlo

[Kým sa dohadovali, UFO ušlo

S Dr. Milošom Jesenským hovoríme o mimozemšťanoch, poltergeistoch a iných paranormálnych javoch.

Takzvané paranormálne javy odjakživa zaujímajú ľudí bez rozdielu veku, pohlavia, či povolania. Takmer „osudovým“ koníčkom sa tieto javy stali Dr. Milošovi Jesenskému, ktorý nedávno vydal knihu s príznačným názvom Krajina zázrakov – lexikon magických miest na Slovensku, v ktorej sa práve touto „zimomriavkovou problematikou“ zaoberá. S pracovníkom Východoslovenského múzea v košiciach, ktorý v súčasnosti skúma dejiny medicíny a farmácie, sme sa porozprávali o jeho knihe, ale aj o návštevách mimozemšťanov na Slovensku, o upíroch, poltergeistoch a rôznych javoch, ktoré oddávna vzrušujú ľudí.

Prečo práve paranormálne javy?

V prvom rade zohrali hlavnú úlohu moje záujmy, pretože tejto oblasti sa venujem už niekoľko rokov. Ide o seriózny zber informácií, štúdium odbornej literatúry, ale aj o praktickú činnosť, napríklad rozhovory s ľuďmi, ktorí zažili javy a situácie vymykajúce sa bežnému chápaniu a ktoré nemôžeme považovať za celkom „normálne“. V druhom rade ide o istú spoločenskú objednávku, pretože pôvodnej literatúry je z tejto oblasti málo. Preto som pristúpil k napísaniu spomínanej knihy.

Začnime výskytom UFO a návštevami mimozemšťanov. Majú nás, obyvateľov Slovenska, „zelení“ mužíčkovia radi?

Sú evidovené stovky hlásení, ktoré vsugerúvajú predstavu, že svedkovia pozorovali let alebo manévre neidentifikova­teľných objektov. Pravdepodobne 80% týchto hlásení možno vysvetliť konvenčným spôsobom. Napriek tomu existuje asi dvadsať percent pozorovaní, kde svedkovia opisujú pozorovanie zvláštnych bytostí alebo sú tak blízko objektu, že z ich opisu sa dá usúdiť mimozemský pôvod pozorovanej techniky. Vylúčiť musíme, samozrejme, psychické poruchy, halucinácie. Z tohto hľadiska je zaujímavá otázka dlho hľadanej Mesačnej jaskyne na území Slovenska, ktorou sa zaoberal aj istý francúzsky vedec. Mesačná jaskyňa by mala byť dielom akýchsi prehistorických staviteľov a už desaťročia ju hľadajú práve na našom území. Je to šachta s pôdorysom polmesiaca, ktorá vznikla v treťohorách, keď ešte nemohla byť dielom človeka. Na dne šachty sa našli kosti zvierat treťohornej fauny. Táto informácia vyvolala v šesťdesiatych rokoch v zahraničí veľkú pozornosť. Západní odborníci sa k nám nemohli vtedy len tak dostať, a tak je táto záhada do dnešných dní neobjasnená. Žiaľ, tento objekt nebol doteraz objavený, pretože jaskyňu preskúmal počas SNP kapitán Horák z istého partizánskeho oddielu, keď si v nej liečil zranenia. Po druhej svetovej vojne, pred svojim odchodom do USA, publikoval v tlači prvé informácie o tom objekte. Otázne teda zostáva, kto túto štruktúru, ktorá evidentne nie je prírodného geologického pôvodu, vytvoril v dávnej dobe.

Poďme zo šachty na zemský povrch. Môžete uviesť príklady pozorovaní UFO, či bytostí z iných svetov?

Príkladov je naozaj veľa. V roku 1990 pozoroval dôchodca z Popradu zo železničnej stanice Poprad – Tatry let zvláštneho trojuholníkového objektu, ktorý manévroval nad zemou. Opísal ho ako objekt veľmi nezvyčajný, pretože tento trojuholník bol podľa jeho opisu „polopriezračný“ so zvláštnym rebrovaním. Nevydával žiadny zvuk. Tento jav pozorovalo aj niekoľko desiatok svedkov. V Košiciach v rokoch 1992–1993 bolo záhadné teleso pozorované v areáli NsP v Šaci. Malo zvláštny tvar, ktorý môžeme prirovnať k hybridu raje a športového automobilu. Teleso spozorovali pracovníci dopravného dispečingu vo výške niekoľkých poschodí, takže mali možnosť detailne si ho obzrieť. Kuriózny je prípad z roku 1993, keď sa štáb košickej televízie vracal z pracovnej cesty z Rožňavy. Členovia tohto štábu zbadali tesne pred Košicami let formácie diskov. Žiaľ, kým sa dohadovali, či vytiahnu kameru, objekty zmizli. Existujú aj výpovede svedkov, ktoré hovoria o stretnutí s posádkami podobných objektov. Dokonca sa takéto „stretnutia tretieho druhu“ odohrali aj v spálni navštíveného pozemšťana. Takýto prípad je zaznamenaný v Košiciach, kde tieto návštevy vykazujú na jednom mieste istú periodicitu. Ak fenomén únosov existuje vo svete, neobchádza ani Slovensko.

Ktoré sú ďalšie lokality výskytu týchto javov?

Je to hlavne juhozápadné Slovensko. Najmä Bratislava, Trnava, Komárno. Pozorované bytosti sú vždy nevysokého vzrastu, s pomerne veľkou hlavou, šikmými alebo mandľovými očami bez zreničiek a nevýraznými ústami. Ruky majú dlhšie ako ľudia, farba ich pokožky je sivá a hladká, čiže nie zelená, ako sa traduje. A nemajú ani tykadlá. Ešte raz zdôrazňujem, že pri triedení týchto informácií sme opatrní, najmä čo sa týka výpovedí s pozadím psychickej choroby s halucináciami.

Poďme od mimozemšťanov k našim starým dobrým strašidlám – upírom, poltergeistom. Spomínate ich vo svojej knihe. Ktoré miesta na našom území si obľúbili?

Mimoriadne strašidelná je Bratislava. Tá v mojej publikácii zaberá popredné miesto. V samotnom Starom Meste, dnes už zbúranom, sa strašidlá vyskytovali v mimoriadne hojnom počte. Inak sú podobné udalosti opisované hlavne vo vidieckych oblastiach, kde je táto tradícia veľmi intenzívna a prežíva do dnešných dôb. v Bratislave „pôsobili“ Čierna a Biela pani, ešte v 19. storočí tam strašil richtár, ktorý naháňal hlavne mladé panny. Do zaniknutej Duschekovej kaviarne chodil strašiť ľudí dokonca vampír, ktorý tam hľadal svoju obeť. Preto jej majiteľ umiestnil na stenách veľké zrkadlá a na zárubňu vstupných dverí pribil cesnakový veniec. Keď sa kaviareň zmenila na hostinec, začali tento hostinec nazývať „U cesnaka“. Sú to naozaj zlomky, lebo Bratislava je skutočnou liehňou týchto bytostí a historiek o nich.

Čo upíri na iných miestach Slovenska?

Prazvláštny, ale predsa autentický dôkaz o vampirizme, zakorenenom aj na Slovensku sa objavil v minulom storočí v Ružomberku. Prípad mysteriózneho pôvodu sa začal vo chvíli, keď sa do rúk členov Slovenskej muzeálnej spoločnosti dostala lebka, prerazená železným klincom. Jej cesta do rúk múzejníkov však bola zložitá – lebku odoslal evanjelický učiteľ Jozef Hollý z Ružomberka v lete 1905, hoci ju už v roku 1895 objavili dvaja chlapci pri kopaní základov nového mestského domu v tesnej blízkosti kostola. Tí ju odniesli domov, načo im ju matka zobrala a zakopala pod oplotenie záhrady. Na jar 1905 ju opäť objavili tesári pri oprave plota a prehodili do záhrady učiteľa Hollého, ktorý ju odovzdal do múzea. Podľa anatomického posudku nebola lebka vôbec úplná, chýbali z nej všetky kosti tváre a spodná časť. Naspodu bola lebečná dutina celkom otvorená a presne uprostred temena vyčnievala hlava hrdzavého železného klinca. Klinec musel kedysi zasahovať do mozgu a s lebkou bol tak silno spojený, že sa nedal vybrať. Do lebky bol vrazený minimálne po 60 rokoch od pochovania tela, ktoré bolo uložené na inom mieste. Ide zrejme o akt „zneškodnenia“ upíra. K nálezu sa neviaže žiadna povesť.

Čo nepokojní a zlí duchovia, poltergeisti?

Záznamy máme aj o nich. 14.08.1899 vyčíňal v Brunovciach poltergeist, ktorého pôsobenie potvrdilo asi 50 svedkov. Zlý duch začal s kúskami o deviatej ráno v byte záhradníka Cibíka zamestnaného na veľkostatku. U správcu veľkostatku Ing. Jozefa Witwara sa v byte zvalila jedna stolička. Witwar ju zodvihol a skontroloval, no nič nezbadal. Nechal zatvoriť okná a dvere, načo sa v susednej miestnosti opäť zvalila stolička. v nasledujúcej chvíli sa zase v kuchyni zvalil kredenc. Zdalo sa, akoby všetky tieto úkazy riadila inteligentná sila, ktorá reagovala na poznámky prítomných. Keď sa napríklad v kuchyni prevrátil kredenc, správca vyzval silu, aby kredenc postavila naspäť. Vtedy sa v rôznych miestnostiach zvalilo niekoľko stoličiek, zo stola spadli detské hračky a kredenc sa opäť postavil. V Barci poltergeist trápil istú slúžku, na ktorú z neznámych miest padali kamene. Údery ju však vôbec neboleli. Po presťahovaní ju však lietajúce kamene opäť našli…

Ktoré zaujímavé javy ste ešte zaznamenali?

Opísal som množstvo zachytených príbehov s pochovaním ľudí zaživa (Okoličné), ďalej narodenie zvláštnych detí (napr. žabacie dieťa z Bratislavy), výskyt ukrytých pokladov, kde je silná jánošíkovská tradícia. Častý je výskyt „klasických“ strašidiel, a to rôznych duchov, čiernych psov, túlajúcich sa mníchov, znamení na nebi. Povesti aj písomné správy o takýchto javoch má veľa slovenských miest, dedín, hradov a kaštieľov. Kuriozitou je pavúk, ktorý si obľúbil hru na violončele, a to v roku 1833 u pána Romberga z Bratislavy. Už naozaj tvrdou slovenskou klasikou sú bosorky, čert, s ktorým nešťastníci spisovali zmluvy, vodníci, či černokňažníci.

Pavol Hudák (Nový Čas, č. 224, roč. VIII, 29.09.1998, str. 22–23)

aktualizácia: 10.01.2017 | počet zobrazení: 316

počet prístupov od 10.02.2007: 432591
počet prístupov dnes: 56