Rozhovory

[ späť ]
Rozhovory  Zázrak v paneláku alebo Tajné dejiny

Zázrak v paneláku alebo Tajné dejiny

Zázrak v paneláku alebo Tajné dejiny

Predstavujeme spisovateľa a nášho spolupracovníka Dr. Miloša Jesenského.

Naši čitatelia doktora Jesenského poznajú ako komentátora televízneho seriálu Akty X, autora seriálu o templároch, o nevšedných miestach a záhadných bytostiach v našom regióne, ale je im známy aj z príspevkov neuveriteľných zážitkov zverejnených v našom denníku. V tomto roku mu vyšli dve knihy. Prvú „Démon z iného sveta“ podpísal pseudonymom Manfred Jensen (tak sa rozhodol aj ďalší spoluautor J.J. Duffack) a druhá „Štyri hodiny do stredoveku“ sa objavila na knižnom trhu iba nedávno. Do tlače sú pripravené „Dva mesiace v stredoveku“ s ďalšími záhadami tohto historického obdobia a dielko – lexikon, či sprievodca po 400 zázračných, magických miestach na Slovensku. Ponúknutý rozsah informácií a z nich logicky a tvorivo postavené hypotézy zahŕňajú nesmierne veľkú oblasť rôznych vedných disciplín. Výslednému tvaru diela nechýbajú literárne kvality prejavujúce sa najmä v komentároch dejinných udalostí. V podtexte cítiť romantizmus a hravú zvedavosť. Čitateľa možno prekvapí aj fakt, že sa s nevšedným a záhadným stretáva na domácej pôde – teda na Slovensku. Napokon je asi jediný autor tohto žánru u nás. Patrí do mladej vekovej kategórie, takže jeho tvorba musí byť výsledkom skutočne obdivuhodnej usilovnosti, veľkej rozhľadenosti a samozrejme aj mimoriadneho talentu. Miloš Jesenský sa narodil v Čadci 23.05.1971. V sú­časnosti pracuje v múzeu na historickom oddelení, venuje sa dejinám medicíny a farmácie.

Čo vás nasmerovalo k tvorbe tohto druhu literatúry, ale najmä záujmu o paranormálne ja­vy?

Prvé tri knihy, ktoré ma ako dieťa veľmi zaujali, boli od Zamarovského „Na počiatku bol Sumer“, od Verneho „Dvadsaťtisíc míľ pod morom“ a „Tušenie súvislosti“ od Ludvíka Součka. Prvá upriamila moju pozornosť na archeológiu, druhá mi poskytla dobrodružstvo a fantáziu. Posledná, akási syntetizujúca literatúra L. Součka mi dala príklad, ako možno spájať poznatky z rôznych vedných disciplín a pomocou nich podporiť netradičný pohľad na svet. Uchvátila ma jeho myšlienka, že celé naše poznanie stojí teraz pred akýmsi prelomom a že tesne za hranicami nášho poznania sa nám ukrýva úplne nový svet. Rozhodol som sa, že budem pri tom, a že sa budem na tomto odhaľovaní podieľať.

Problematika paranormálnych javov je veľmi široká. Vyskytol sa moment, ktorý vás fascinoval?

Spočiatku som sledoval všetko, čo vlastne nebol problém, lebo toho nebolo veľa. Kupodivu som veľa informácií našiel v Týždenníku aktualít, ktorý u nás vychádzal ako slovenská mutácia sovietskeho periodika. Nie je bez zaujímavosti, že v tomto smere mali v ZSSR slobodnejšie myslenie ako my a na stránkach tlače sa o tom bežne písalo. Ale aby som sa vrátil k vašej prvej otázke. Počas gymnaziálnych štúdií som sa snažil zapojiť do stredoškolskej odbornej činnosti. Samozrejme venoval som sa iba týmto témam a umiestnil som sa s nimi vždy na posledných miestach. Prvú prácu som mal o pyramídach, tá sa nedostala ďalej ako do okresného kola. Zvíťazila téma „Počet výpožičiek sovietskej literatúry v Okresnej knižnici“. Najväčším plusom spomínanej stredoškolskej odbornej činnosti však bolo to, že som sa učil systematicky pracovať s literatúrou. Bola to dobrá škola pre ďalšie etapy.

Vybrali ste si ale veterinu?

V podstate som sčasti splnil prianie rodičov, ktorí ma chceli poslať na medicínu, ale necítil som sa byť dosť silný liečiť utrpenie ľudí. Vybral som si veterinárny smer. Iste, úlohu tu zohrala predstava veterinárneho lekára, tak ako ju podáva vo svojich románoch Herriot. Dodnes to nepovažujem za zbytočnú odbočku, pretože som získal poznatky z iných vedných odborov.

Vo svojich knihách, ale aj ostatných prácach iba načrtnete možné riešenie, teda, že sa to mohlo stať i tak. Dávate však dostatok priestoru čitateľovi na vlastný úsudok. Niečo ako poviedka s otvoreným koncom.

Myslím si, že je to nevyhnutné, pretože veci, ktorými sa zaoberám vo svojej tvorbe, patria k záhadám už oddávna. Nemôžem si klásť neskromný cieľ, že práve mne sa to podarí vyriešiť.

Doposiaľ vám vyšli dve knihy. Démon z iného sveta – zaoberajúca sa nacizmom a Hitlerom, druhá Štyri hodiny do stredoveku ponúka zase „rarity“ z tohto historického obdobia. Ako ide démon Hitler dokopy so stredovekom?

Keby som mal hovoriť o spoločnom menovateli, tak sú to akési tajné dejiny sveta. Základnou myšlienkou je, že historické procesy, ktoré sa odohrávajú v minulosti ľudstva, nezávisia až tak od faktorov, ktoré sú popísané v učebniciach. Teda od rôznych ekonomických posunov, alebo zmien tried. Určujú ich aj iné, málo známe faktory – tajné spoločnosti, ktoré sa snažia byť v ústraní, ale ako verím, môžu výrazne ovplyvňovať chod dejín. Veľmi dobré je vystopovať dejinnú súvislosť, vedúcu od rozenkruciánov a ich spoločností v stredoveku až ku Hitlerovi, ktorý prešiel zasvätením tajnej spoločnosti a neskôr tieto vedomosti a konexie zneužil k plánom dobytia sveta. V knihe „Démon z iného sveta“ je naznačené, z akých ideologických prúdov sa zrodil nacizmus. Nebola to len záležitosť tridsiatych rokov dvadsiateho storočia, ale využitie a kombinácia starých doktrín.

Štyri hodiny do stredoveku, to sú rôzne zastavenia sa pri záhadách obdobia, ktoré získalo prívlastok temné. Vy ho tak vôbec nevidíte. Píšete o zázračných mečoch rytierov, o križiackych výpravách, templároch, Johanke z Arcu, svätom gráli, šachovom automate tých čias. Čitateľa prekvapí veľmi široký záber tém. Množstvo ponúknutých úvah, hypotéz. Ako sa rodila táto kniha?

Vedel som, že stredovek je málo zmapované obdobie. Zo staroveku totiž Däniken v podstate vybral všetky záhady. Okrem toho ma zaujímala alchýmia a križiacke výpravy. Kládol som si otázku aký mali význam? Odpoveď som hľadal veľmi ťažko. Musel som sa pustiť do štúdia veľkého množstva literatúry. No a odpovede som formuloval v knihe.

Démon z iného sveta je prakticky rozpredaný. Mala som dojem, že ste sa nechali inšpirovať jednou z kapitol bestselleru Úsvit kúzelníkov.

Je to tak, príslušná pasáž, kde sa písalo o mystike nacizmu, ma skutočne inšpirovala k zbieraniu ďalších informácií. Vychádzal som z atmosféry tejto knihy.

Literatúra tohto druhu v podstate nemá ani názov, ba ani kritikov. Označujú ju, na rozdiel trabárs od literatúry faktu, špekulatívna. Viete aspoň, kto sú vaši čitatelia?

Viem, že vek, či profesia nerozhoduje. Sú to ľudia, ktorých táto problematika zaujíma a majú o téme pozoruhodné vedomosti. Samozrejme, je medzi nimi i celý rad odborníkov. Nemôžem si ich dovoliť podceniť a ponúknuť im „lacnú“ teóriu. Po vyjdení Štyroch hodín do stredoveku mi viacerí napísali. Veľmi ma potešilo, že mám pozorných čitateľov. Vyjadrili sa k problémom, doplnili ma. Niektorí knihu rozobrali „na drobné“.

Prečo obe knihy vyšli v češtine?

V Česku vydávajú aj svoju pôvodnú tvorbu, u nás len „osvedčené mená“ a nechcú riskovať. Vydavateľský záujem, teda nie čitateľský, je neporovnateľne pružnejší ako u nás.

Máte veľmi bohatý archív o nevšedných javoch a pôsobíte tak trocha dojmom chodiacej encyklopédie.

Keď som sa začal serióznejšie zaoberať existenciou paranormálnych javov a získal som kontakty na medzinárodnej úrovni, začal som tiež pôsobiť ako korešpondent viacerých periodík zaoberajúcich sa touto problematikou. Vyvstala teda otázka zbierania, archivovania i vymieňania si záznamov s paranormálnou problematikou a tak ako niekto zbiera známky, ja zbieram tieto informácie. Archív? To sú škatule od topánok rozdelené podľa tém, kde si vkladám všetky výstrižky a získané poznámky a potom si ich triedim. Ak mi chýbajú odpovede na niektoré otázky, chodím do knižníc, alebo za odborníkmi.

Čo si myslíte o záhadných zážitkoch a udalostiach?

Myslím si, že život každého človeka je popretkávaný paranormálnymi javmi. Ide o to, či si ich dokáže všimnúť, alebo nie. Často sú to na prvý pohľad banality, ale pokiaľ sa nad nimi zamyslíme, zistíme, že dnešný svet je dobrodružné a romantické miesto aj keď bývame trebárs v paneláku, obklopuje nás stále veľké množstvo záhad.

Veríte im?

Nesnažím sa veriť, snažím sa vedieť. Moment záhadnosti sa síce znižuje, ale počet informácií rastie. Zoberte si z minulosti napríklad hypnózu. Patrila k niečomu záhadnému a nepochopiteľnému. Dnes je súčasťou medicínskej praxe.

Ste zástancom teórie, že do širokej verejnosti neprenikne to, čo vybádajú špičkoví vedci alebo sú organizácie, ktoré jednoducho nedovolia zverejniť niektoré informácie?

Jedna teória o vývine dejín hovorí o sprisahaní v dejinách, teda že históriu neurčujú nám známe príčiny, ale to čo je v pozadí – tajné spoločnosti. Alebo že nitky dejín vedie niekto inak, ako sme naučení chápať. Mám dojem, že dejiny ovláda úplne iný reťazec ako ekonomika a oficiálne proklamované občianske aktivity. Z času na čas sa objaví nejaký priesak informácií, ale práve tým, že sú zriedkavé a vybočujú z bežného rámca, máme tendencie ich odsunúť. Môj osobný názor je, že istá skupina ľudí bude vedieť o paranormálnych javoch niekoľkonásobne viac ako zvyšok. Napríklad počas boja v Perzskom zálive vyhľadávala špeciálna psychotronická jednotka podzemné kryty. V špionáži odovzdávanie kontaktov pomocou telepatie a podobne.

Katarína Bednářová (Magazín Večer, roč. II, č. 39, 3.10. 1997, str. 3)

aktualizácia: 10.01.2017 | počet zobrazení: 315

počet prístupov od 10.02.2007: 432592
počet prístupov dnes: 57