Knihy
Pero z gryfa
Autori: Miloš Jesenský v rozhovore s autormi: Juraj
Červenák, Lívia Hlavačková, Alexandra Pavelková, Katarína Soyka, Daniel
Šmihula, Ondrej Trepáč
Vydal: ArtisOmnis, žilina, 2023, 240 s.
Objednanie knihy:
Knihy si môžete objednať na megaknihy
Anotácia knihy
Bájne bytosti, svety plné mágie a dobrodružstiev – práve preto tisícky čitateľov siahajú po žánri fantasy. Ako však takéto knihy vznikajú? A čo ich tvorcovia – sú zahalení rúškom tajomna rovnako ako ich príbehy? Zostavovateľ knihy Miloš Jesenský, sám lovec záhad a paranormálnych javov, vyspovedal šesticu významných postáv fantasy žánru na Slovensku. Juraj Červenák, Lívia Hlavačková, Alexandra Pavelková, Katarína Soyka, Daniel Šmihula a Ondrej Trepáč vás zavedú do najtajnejších zákutí svojej tvorby, ako aj slovenského a českého fandomu. Všetci respondenti i zostavovateľ sú totiž jeho živou históriou. Kniha je jedinečná aj svojím poznámkovým aparátom a zhrnutím histórie slovenského i svetového fandomu. Je určená nielen „pamätníkom“, ktorí kedysi príbeh vzniku slovenskej fantastiky priamo zažívali, ale aj tým, ktorí ešte len začínajú navštevovať Rokfortskú akadémiu či legendárne cony.
Recenzia knihy
Na Slovensku je pomerne veľa ľudí, ktorí skúšajú písať fantastiku, menej je tých, ktorí vydali aj knihu, a úzku skupinu predstavujú autorky a autori, ktorých mená sa spomínajú vždy, keď sa položí otázka, kto patrí medzi najvýznamnejšie spisovateľky a spisovateľov v danom žánri. Elitu v žánri fantasy predstavuje kniha rozhovorov Pero z gryfa, pričom je potrebné hneď napísať, že ide o takú hlbokú sondu do autorskej tvorby, aká sa v rámci slovenskej fantastiky ešte asi neobjavila.
Fantastika je trochu špecifický typ literatúry, resp. prístup k nej je trochu zvláštny. Nie je to tak dávno, keď bola považovaná za suterén, perifériu a, otvorene povedané, podradnú tvorbu. V tých časoch mala svoj uzavretý okruh čitateľov, ktorý sa rozširoval len postupne, a pomaly sa menil aj obraz fantastiky ako špecifického literárneho poľa, v ktorom existujú rovnako vysoko kvalitné diela ako tie menej kvalitné. V priebehu posledných desaťročí však pribudli vydavateľstvá, rozšírila sa čitateľská základňa, knižnice majú fantastiku bežne v ponuke a vydáva sa také množstvo titulov, že nie je vôbec jednoduché ich odsledovať, nieto ešte stíhať čítať. Odrazu sa však objavila kniha, ktorá v tomto dianí vyčnieva, a to nielen témou, ale aj hĺbkou. Rozhovory Miloša Jesenského s poprednými autorkami a autormi slovenskej fantasy sú pozoruhodné nielen z literárneho hľadiska, ale ukazujú aj viaceré dimenzie kultúry, ktoré sa menili v priebehu času (napr. postavenie spisovateľa, nutnosť vydávať pod pseudonymom, slovenský a český trh a pod.). Kto sú respondenti Miloša Jesenského? Juraj Červenák, Lívia Hlavačková, Alexandra Pavelková, Katarína Soyka, Daniel Šmihula, Ondrej Trepáč. Ak si porovnáme rozsah knihy s počtom mien, tak je okamžite jasné, že každý získal priestor niekoľko desiatok strán a to umožňuje ísť do hĺbky: občas osobnej až rodinnej, no predovšetkým v oblasti tvorby, literárnych zdrojov, obľúbených autorov, prístupov k písaniu, vysvetľovaniu okolností vzniku diel.
Z každého rozhovoru by sa dali vybrať zaujímavosti (nie je ich málo), ale namiesto odpovedí si všimnime skôr otázky, ktoré by mali navnadiť čitateľov, aby po knihe siahli. Ako si vyberajú respondenti mená postáv? Kreslia si mapy krajiny, ktorou postavy putujú? Je potrebné, aby slovenskí autori používali zahraničné pseudonymy? Prečo je dôležitý archaický alebo moderný jazyk? Býva na začiatku príbehov už známy ich koniec? Čítajú autori recenzie alebo im na tom nezáleží? Ktoré príbehy, romány, knihy sú najviac inšpiratívne? Ako sa vytvárajú vzťahy s vydavateľmi? Na mnohé otázky má každý zúčastnený špecifickú odpoveď, no nie je vôbec výnimkou, ak sa odpovede podobajú. Odráža to veľmi príbuzné typy skúseností aj prostredie, v akom sa autori pohybovali. Sú navyše aj osobitnými členmi komunity priaznivcov fantastiky, tzv. fandomu, a svojimi ďalšími aktivitami sú známi aj mimo svojej spisovateľskej oblasti. Rozhovory by nemohli vzniknúť bez dôslednej prípravy a v prípade Miloša Jesenského táto príprava trvala v podstate desaťročia. Jeho kultúrny prehľad je naozaj obrovský. Pero z gryfa je istým spôsobom encyklopédiou, pretože je plné poznámok pod čiarou, v ktorých nájdeme životopisné informácie o spomínaných ľuďoch. Aj menej zorientovaní čitatelia takto porozumejú lepšie kontextu, v akom sa rozhovor odohráva, a predovšetkým je vidieť, že literatúra je ohromná sieť medziľudských vzťahov a komunikácie. Neostáva nič iné, len dúfať, že si nadšenci slovenskej fantastiky nájdu cestu k tejto knihe, pretože ponúka pohľad na fantasy, aký nikde inde už asi nenájdu.
Ján Blažovský
Pôvodne vyšlo na portáli medziknihami.sk https://medziknihami.sk/…ero-z-gryfa/?…
Úryvok z knihy
Konečne sú tu – autori, ktorí umožnili vstup do fantasy svetov tisíckam čitateľov. Držíte v ruke knihu literárnych tvorcov príbehov a zázrakov. Rozprávanie však bude tentoraz o nich samotných.
Aké úskalia museli prekonať pri neľahkom putovaní za čitateľmi? Ako sa pozerajú na toto ťaženie dnes, keď sú ich mená známe nielen v krajine pod Tatrami? Dokráčali by do cieľa bez pomoci ďalších osobností neodmysliteľne patriacich do literárneho sveta fantastiky – vydavateľov, redaktorov, prekladateľov, výtvarníkov, grafikov či recenzentov? A čo by si počali bez svojich fanúšikov, ktorým predostreli vábivú perspektívu dimenzií ležiacich na pomedzí reality a neskutočna?
Cítil som, že tieto otázky musia byť položené, a tak som vyrazil na cestu. Fantasy je kráľovskou disciplínou fantastickej literatúry, preto nepovažujem za náhodu, že ma hľadanie zaviedlo práve do impozantnej cisárskej pevnosti, dvoch kráľovských miest a napokon aj do korunovačnej metropoly na brehu veľkej rieky. Misiu trvajúcu od leta 2022 do jari 2023 sme absolvovali spoločne s Branislavom Čičalom, ktorý zabezpečil technickú stránku našej reportérskej výpravy. Postupne sme navštívili Ondreja Trepáča v Nových Zámkoch, Juraja Červenáka v Banskej Štiavnici, Alexandru Pavelkovú vo Zvolene,a Daniela Šmihulu v Bratislave. Lívia Hlavačková a Katarína Soyka zase zavítali do starobylého mesta soli na Jantárovej ceste – do Žiliny. Tieto stretnutia boli nevšednými udalosťami – verím, že pre všetkých zúčastnených rovnako. Spojenie príjemného s užitočným viedlo k záznamu rozhovorov, ktoré sa napokon dostávajú do rúk čitateľov v podobe knihy, hoci neboli napísané perom z gryfa. Vo forme pozvánky na ďalšiu cestu za dobrodružstvami, ktoré čakajú za prahom každodennosti.
„Či dobrodružstvo naozaj nikdy nekončí?“ pýtame sa spolu s Tolkienovým najznámejším hrdinom, aby sa nám vzápätí dostalo príznačnej odpovede: „Asi nie. Niekto ďalší musí vždy pokračovať.“
Vítam vás teda na ceste a spoločne pokračujme.
počet prístupov dnes: 117