Knihy

[ späť ]
Knihy  Muzeológia na Kysuciach

Muzeológia na Kysuciach

Kniha Muzeológia na Kysuciach

 

Autor: Miloš Jesenský
Vydal: Magma, 2012, 255 strán

 

Zakúpenie knihy

Objednať knihu si môžte na www.kysuckemuzeum.sk

Anotácia knihy

Kniha mapujúca muzeológiu na Kysuciach, opierajúca sa o staré texty, nálezy a lokality, ktoré dali život celým Kysuciam. Čitateľ sa dozvie, či boli v tomto regióne Slovania a cisárski vojaci, koľko kráľov vstúpilo do povodia rieky Kysuca, aké dokumenty dosvedčujú naše bytie a aké živobytie prevládalo v dobách dávnych až pradávnych. Kniha pútavým spôsobom ponúka pohľad na dejiny Kysúc, popretkávanými životmi obyčajných ľudí aj rôznych osobností. Čo všetko sa dozviete z textu, ktorým sa prelína vzťah k rodisku, úcta k tradíciám a hodnotám, ukazuje prierez múzejným bádaním v regióne Kysúc. Zlatý fond Kysuckého múzea prináša túto publikáciu všetkým priaznivcom dejín, muzeológie, archeológie a etnografie, ktorá vyšla pri príležitosti 40. výročia založenia Kysuckého múzea v Čadci. Prílohou je Kysucký dejepis od Rudolfa Mattera.

Úryvok z knihy

„Slnko pomaly zapadalo za zubatý okraj stromov lemujúcich riečne údolie a kočiš poháňal záprah, keďže chcel mať tento úsek cesty vinúcej sa popri Kysuci čím skôr za sebou. Muž v strednom veku s parochňou na hlave, oblečený do prostého odevu evanjelického kazateľa sa na chvíľu vyklonil cez okienko, aby sa čosi spýtal závozníka sediaceho na kozlíku vedľa kočiša a držiaceho zastaralú kresadlovú pušku krížom cez kolená. Muž v širokom geste roztiahol ruky smerom k hradbe stromov, vrhajúcich dlhé tiene v načervenalom svetle zapadajúceho slnka a čosi precedil pomedzi zuby. Kazateľ prikývol a na kus papiera podloženého breviárom si zapísal názov miesta, cez ktoré prechádzali: Oszadnicza. Keď zaznel prvý výstrel, inštinktívne sa zohol, takže sa s rukou priloženou k parochni ocitol tvárou tesne nad kolenami rysujúce sa pod sukňou dámy usadenej oproti nemu. Guľka odštiepila kus dreva z obloženia a šuchla sa po ramene závozníka dvíhajúceho hlaveň v smere výstrelu, takže vykríkol od bolesti. Dáma zvýskla, kočiš práskol bičom po erdžiacom štvorzáprahu koní, ktoré zrýchlili do zbesilého cvalu a obruče kolies nadskakujúcej kolimahy vykresali z kameňov na ceste dlhé iskry do tieňov súmraku. Po druhom výstrele sa v kabíne koča naklonil k oknu poručík zašnurovaný do uniformy dragúnskej jazdy a namieril ponad hlavu dôstojného pána hlavňou pištole s kolieskovým zámkom. Čelo dôstojníka sa pokrčilo sústredením, konce fičúrsky napomádovaných fúzov v prievane divo zatrepotali a ozval sa ohlušujúci výstrel sprevádzaný zábleskom. Zatiaľčo sa v koči rozostrel hustý, ku kašľu dráždiaci dym a zvyšky strelného prachu sa sypali na bielu parochňu dôstojného pána a napudrovaného dekoltu o čosi menej dôstojnej, ale o to viac urodzenej dámy sediacej oproti, tmavá postava v klobúku so širokou strechou, ktorá sa na krátku, osudnú chvíľu ocitla pred muškou poručíkovej pištole rozhodila rukami a zrútila sa do priekopy…

Aj keď je náš opis iba možnou rekonštrukciou násilného incidentu, predsa nám len viac ako výrečne ilustruje fakt, že Matej Bel (1684–1749), „veľká ozdoba Uhorska“, polyhistor, kňaz, obľúbenec cisára Karola VI. a príležitostný alchymista, len tak–tak unikol zbojníkom v horách pri Oščadnici v septembri 1704, keď údolím Kysuce prechádzal do Sliezska počas svojej cesty na univerzitu v Halle. Nepríjemný zážitok mu však vôbec nebránil v tom, aby si na obec, pri ktorej došlo k prepadnutiu, nespomenul v diele o Trenčianskej stolici. Uvádza ju pod názvom Oszadnicza či Osstanicza, čo však celkom určite nebolo spôsobené tým, že azda od strachu stratil pamäť, ale že binárnosť v názvoch nebola v tých časoch ničím zriedkavým.“

O knihe napísali …

„História si píše vlastné príbehy, ktoré sledujeme z väčšej či menšej vzdialenosti, v závislosti od toho, ako a či sa nás (do)týkajú. Sú ich milióny, niektoré sa prelínajú, iné si protirečia a ďalšie zase dopĺňajú, pričom vzniká mozaika prítomnosti, ktorá je večer ešte súčasnosťou, no ráno sa prebúdza v plášti minulosti. Život, ktorý žijeme tu a teraz, budú naše deti pomenovávať ako tam a vtedy, inde a kedysi, kdesi a dávno. Je len na nás, aby sme nechávali za sebou stopy hodné kultúrneho spoločenstva, ktoré budú vypovedať jednoduchým jazykom o komplikovaných vzťahoch, dejinných súvislostiach a neuveriteľných udalostiach. Naši predkovia nemysleli takto sústredne na encyklopedické zaznamenávanie prežitého a o to viac je cenné, že sa kolesom každodennosti nenechali prevalcovať všetci a že sa objavili medzi nimi osobnosti s hlbokým záujmom o historické záležitosti. A nech ich nazveme historikmi, archeológmi, etnografmi či múzejníkmi, sú to zvedavci zvedavo nakúkajúci vedám do karát. Aj kysuckých kariet poznáme už dosť, pričom smelo môžeme tvrdiť, že ich je so storočím predošlým až neúrekom a že stále pribúdajú nové.

Dôkazom toho je i kniha Muzeológia na Kysuciach, ktorá vyšla vďaka zanietenosti spisovateľa a historika Miloša Jesenského a tiež priazni najvýznamnejšej kysuckej kultúrnej ustanovizne – Kysuckého múzea. To si už pred dvoma rokmi dalo za cieľ podrobne zmapovať veci známe a k veciam neznámym zaujať stanovisko alebo aspoň načrtnúť, ako to mohlo byť. Či boli v tomto regióne Slovania a cisárski vojaci, koľko kráľov vstúpilo do povodia rieky Kysuca, aké dokumenty dosvedčujú naše bytie a aké živobytie prevládalo v dobách dávnych až pradávnych. A mnoho iného sa dozvedáme z textu, ktorým sa prelína vzťah k rodisku, úcta k tradíciám a hodnotám, ale aj neohrozenosť pri kráčaní po nevychodených cestičkách kultúr neolitickej, laténskej, stredovekej či lužickej. Zlatý fond Kysuckého múzea má nový prírastok opierajúci sa o staré texty, ešte staršie nálezy a najstaršie lokality, ktoré dali život celým Kysuciam a dodnes v nich pulzuje čas. Čas večnosti a prítomnosti, čas rytierov i lúpežníkov, čas hodnôt i stratených pokladov…“

Peter Kubica

aktualizácia: 06.02.2017 | počet zobrazení: 491

počet prístupov od 10.02.2007: 432590
počet prístupov dnes: 55