Knihy

[ späť ]
Knihy  Temný horizont

Temný horizont

Temný horizont

Autor: Miloš Jesenský
Vydal: Miloš Jesenský 06/2017, 152 strán, 8 originálnych ilustrácií

Objednanie knihy: si môžete objednať prostredníctvom mailu: jesensky@jesensky.sk.
Cena: 12,50 € vrátane poštovného a balného.
Spôsob platby a doručenia: Slovenská pošta na dobierku.

 

Anotácia knihy

Táto kniha predstavuje po viac ako dvoch desaťročiach voľné pokračovanie titulu „Reálne príbehy X“, v ktorej sa autor voľne inšpiruje desiatou sériou dnes už kultového seriálu Akty X s Gillian Andersonovou a Davidom Duchovnym. Aj nové prípady agentov Muldera a Scullyovej nie sú iba ikonické dobrodružstvá vo svete konšpiračnej popkultúry, ale majú svoje reálne presahy aj do našej súčasnosti. V centre záujmu Miloš Jesenského sa tentoraz neocitajú iba nové fakty o údajných katastrofách UFO, pátranie po mimozemských signáloch, ale aj nelichotivé aspekty genetických výskumov vedúcich ku klonovaniu človeka či náhľady za účelovo vykonštruovaný obraz o našej vlastnej civilizácii. Pokiaľ s humorom podáva tému reálnych či fabulovaných príšer, tak iba preto, aby odľahčil často neradostný pohľad za oponu reality a znepokojivé pátranie za horizontom temnoty.

 

Recenzia knihy

Pohľad za temný horizont:

Určite poznáte nášho popredného, a ak mám byť pravdovravný, tak v súčasnosti aj jediného výraznejšie aktívneho slovenského záhadológa, Miloša Jesenského. Určite. Inak by ste so záujmom nečítali túto recenziu na jeho najnovšiu knihu. Ale môže sa stať, že ste do týchto tajuplných krážov zavítali celkom náhodou, nič vám nehovorí meno autora a dokonca ani nekoketujete so svetom záhad a neznáma. V tom prípade vás dúfam navnadím a otvorí sa tak pred vami celkom nová a netušená sféra. Nech vám môj text poslúži ako predkrm, ktorý zhltnete predtým, než sa s vervou pustíte do hlavného chodu: samotnej knihy. Pretože určite – ech, použil som ďalšie určite – sa na ňu už tešíte tak ako som sa tešil ja, keď sa mi dostala do rúk. Nesie sugestívny názov Temný horizont a autor sa pokúsi nadvihnúť ten čierny príkrov na obzore, poodhaliť ho a nahliadnuť zaň.

S najväčšou pravdepodobnosťou, milý čitateľ, patríš ale do tej, dnes už málo početnej a vymierajúcej subkultúry verných priaznivcov špekulatívnej literatúry a bádateľov na poli tajomna. Podobne ako aj ja. Nie je nás už veľa, hoci si nostalgicky spomíname na zašlú slávu 90. rokov, kedy panoval skutočný hlad po takomto druhu knižných titulov, a v živej pamäti si ešte nesieme obrazy preplnených políc kníhkupectiev či rôzne fantáziu jatriace prednášky na témy medzi nebom a zemou. Nesmiem opomenúť ani špecializované kluby, či dokonca združenia, kde sa stretávali záujemcovia o poznanie hraničných javov. Tie časy sú už dávno preč, so všetkým zlým aj dobrým. Ale pretože napriek značnej dôverčivosti a naivite a nekritickému nadšeniu priniesla táto dekáda skutočne aj niečo dobré a nebolo toho zas tak málo, keď už nič iné, tak aspoň romantickú atmosféru dobrodružných výprav za záhadami a na tajomné miesta Slovenska či dokonca zahraničia, a tiež čaro priateľských stretnutí, ktoré sme strávili v kruhu tých najrôznejších čudákov, podozrivých indivíduí a podivínov – teda s našimi kamarátmi, kolegami a spolubádateľmi, s ktorými nás spájala spoločná vášeň, to jest fascinácia nevysvetliteľným a paranormálnym. Ak si však strhneme z tejto fasády zdanlivo groteskný háv, ktorý ju zahaľuje a dokonca prenikneme dovnútra tejto komunity, zistíme, že sa tu nájde nemálo skutočne múdrych hláv. A z panoptika prívržencov nadprirodzena začnú vystupovať ostré kontúry inteligentných ľudí, ktorí sa neboja hľadať pravdu. Boli a sú to predovšetkým ľudia, ktorí si kladú otázky. Už aj to je v rámci väčšinovej populácie nevídané. No a títo idú ešte ďalej; usilujú sa nájsť na ne i odpovede. Jasne si uvedomujúc, aké náročné to je a zrejme aj nemožné. A tak sa z koníčka stáva takmer poslanie. Pretože ten, kto svojmu postoju ostane verný, musí zákonite čeliť bagatelizácii či až prehliadaniu. Okrem ignorovania vedeckou obcou sa môže pripojiť výsmech verejnosti. Alebo naopak, to je jedno, v každom prípade to bolí, pretože tie odpovede nehľadáte len pre to, aby ste uchlácholili vlastný nepokoj v duši, ktorému by mnohí tak radi pripísali absolútne iracionálny a neopodstatnený pôvod, ale najmä pre to, aby ste prenikli pod nános zahmlievania, a záplavu klamstva, či už účelového alebo nevedomého. Aby ste na svetlo vyniesli dôkazy a našli pravdivé informácie, pravdivé odpovede. A robíte to rovnako kvôli druhým ako kvôli sebe. A kvôli druhým možno ešte viac! Je prirodzenou túžbou pátrať po pravde. Prirodzenou túžbou iného je zas zosmiešniť to, čo sa nehodí do jeho obrazu, ktorý si vytvoril o svete a dejoch, ktoré v ňom prebiehajú. Iste, niekedy, pri doslova absurdných teóriách a hypotézach či skôr a častejšie len bludných a scestných fantazmagóriách je ťažké sa tomu ubrániť, a ja sám sa rád pridám, pretože humor je mocná zbraň, ktorá očisťuje od kalu patologických výmyslov. Avšak s vaničkou sa vylieva dieťa. Je obľúbené takú ufológiu či kryptozoológiu označiť za hlúpu pavedu a jediným pohybom ruky zmiesť zo stola. Najlepšie bez argumentov a ešte skôr, než si prečítame predmetný text či vypočujeme príslušnú správu. A to hovorím ako ten, ktorý sa zaštiťuje značnou dávkou skepsy a dokonca má niekedy inklinácie nechať sa za toho skeptika aj označiť. Ibaže sa vtedy vždy zháčim, poznám totiž skeptikov, ktorí sú schopní a ochotní odškriepiť aj nos medzi očami, pretože ho nemôžu plnohodnotne vnímať všetkými zmyslami, pred ich zrakom sú na ňom skrátka určité miesta skryté a zrkadlo nepovažujú za objektívny ukazovateľ reality, pretože môže skresľovať. Len tak na okraj, ale neodpustím si to; ako asi postupujú v prípade dokazovania existencie vlastného zadku? Tak, že na ňom sedia? Pretože ku cti mnohých zaznávaných záhadológov je to, že oni ten zadok zdvihnú a skúšajú sa presvedčiť na vlastné oči. Inými slovami, pokúšajú sa stať tak flexibilnými, aby sa im podarilo ohnúť a ten zadok aj uvidieť. Skrátka a dobre, vydávajú sa na cesty, neboja sa pracovať v teréne. Nehovoriac o tom, že mnohí z nich sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia a odborníci. Russell Targ sa zaslúžil o priekopnícke práce pri vývoji laseru, ale na to sa zabúda, dôležité je len to, že sa venoval mimozmyslovému vnímaniu… vlastne nedôležité, priam hanlivé je to pre niekoho, a tu poukazujem na argumentačný chaos zarytých racionalistov a ich dvojaký meter: je jedno aké sú tvoje zásluhy, máš smolu, už je celá tvoja práca dokonale zdiskreditovaná. Ani sa nik nesnaží pozrieť na výsledky výskumu v oblasti „psí-javov“, a to napriek reálnym výsledkom. Pre iných zas Stanislav Grof nie je zakladateľom transpersonálnej psychológie, ale obeťou vlastného presvedčenia, kedy si potvrdzuje kvázi dôkazmi osobnú vieru o existencii iného rozmeru bytia a jeho terapeutický prínos je odrazu takmer zneuznaný. Alebo čo taký Teodor Rosinský so svojou snahou o akceptáciu psychotroniky ako zvláštneho smeru parapsychológie a prisúdenie jej až exaktného rázu? Môžete si domyslieť… Pritom sú to všetko ľudia, ktorí sa môžu pochváliť naozajstným prínosom. A teraz tu stojí Miloš Jesenský, doktor, pedagóg a riaditeľ múzea. Je to azda typ mystifikátora a fantastu? Pretože napriek zjavnému očareniu forteanskými úkazmi, parapsychickými javmi a najrôznejšími záhadami a otáznikmi ostáva nohami na zemi. Možno tomu tak nebolo vždy, aj on si ako autor, aj ako človek prešiel vývojom, no po prečítaní jeho poslednej knihy so mnou musíte súhlasiť. A to si ako ocenenie za prácu na poli historického a historiografického bádania vyslúžil akurát posmešnú prezývku slovenský Indiana Jones. Ale tu niekomu akosi nevyšiel úmysel podľa jeho predstáv. Veď sotva by niekto vymyslel výstižnejšie nom de guerre, ktoré je zároveň najväčšou poctou. Nalejme si čistého newtonovského vína precedeného cez odmerky a starostlivo zváženého: nikto tu nemá komu čo vyčítať! Pretože pohŕdanie, povýšenectvo a podobné typy jednania sú rovnako hlúpe ako prejavy eufórie a sektárske nadšenie po tom, čo sa dopočujem že susedkin kocúr údajne zahliadol Marťana. Niet väčšej chyby, než nahradiť jeden extrém druhým. Akoby nebolo možné po diskusii s pozitivistom či striktným dialektickým materialistom dospieť ku konsensu. Bohužiaľ zväčša ozaj nemožno. Pretože aj oni sú často veriacimi. Vo vlastnú neomylnosť.

Ale po mojej obhajobe, ktorá bola na druhej strane zároveň obžalobou, už konečne prikročme k samotnému obsahu knihy. Nech tento inkriminovaný text nesie aspoň aké také znaky recenzie. A nech vy máte aspoň akú – takú predstavu o koncepcii tohto diela. Jeho podtitul znie Nové prípady Muldera a Scullyovej a rovno vám poviem, že Jesenský pri písaní aj výstavbe nosnej štruktúry knihy priamo vychádza z najnovšej inkarnácie kultového seriálu, a to konkrétne jeho aktuálnej desiatej série. Nie, nepôjde o akúsi novelizáciu televízneho projektu, i keď autorov jazyk je dostatočne pútavý na to, aby vedel napísať žánrovú fikciu v prípade, že by o to prejavil záujem. Teda sa nenechajte pomýliť, nepôjde ani o prepis, ani o neoficiálny beletristický vstup, takrečeno exkurziu načierno do sveta Aktov X. Známe reálie autor používa pre to, aby sa mohol účinnejšie a pružnejšie odraziť do neprebádaných miest záhad a tajomstiev. Iste, niekto by to mohol vnímať ako barličku, ja v tom však vidím sofistikovaný zámer a predovšetkým jasný a hlasný hold fanúšika jednému prelomovému fenoménu. Nezáleží však vôbec na tom či patríte medzi obdivovateľov našich dvoch charizmatických a nekompromisných vyšetrovateľov – agentov FBI, a už nijako nezáleží na tom, ako veľmi a či vôbec, ste oboznámení s pozadím jednotlivých príbehov. Na začiatku každej kapitoly, je ich šesť, analogicky reflektujúcim šesť epizód novej sezóny seriálu, je stručné zhrnutie deja a zvyšok; ten zvyšok hlavný a väčšinový, je venovaný detailnému a vyčerpávajúcemu rozoberaniu tej ktorej záhadologickej problematiky. Jesenský hojne cituje a nezriedka sú to relevantné a seriózne zdroje, často sa odvoláva na príslušnú literatúru a text je prešpikovaný odkazmi na ďalšie nosné diela, ktoré osvetľujú práve rozoberanú tému. A aby obsah korešpondoval s názvom a dostál svojmu knižnému menu, sú do neho vpletené, hoci jasne odčlenené od primárneho textu, trefné hlášky našich seriálových hrdinov.

Takže sa postupne pozrieme bližšie na problematiku fenoménu UFO, aby sme si vzápätí odskočili k znepokojujúcej téme vysokých zákulisných hier farmaceutických spoločností, lekárskym experimentom, bioetike, eugenike, klonovaniu a budúcnosti medicíny, ktorá sa nemusí javiť v práve najlepšom svetle. To sa už dostávame k vďačnému námetu mutantov, príšer, ale aj moderného folklóru a tzv. mestských legiend, no netreba zabúdať, že akokoľvek pôsobí objavenie nového, dosiaľ neznámeho živočíšneho druhu senzačne a senzáciechtivo, nemôžeme všetko odbiť ako bohapustý nezmysel, a tak aby sme odhalili živnú pôdu pre vznik takýchto príbehov, budeme musieť prizvať na pomoc možno aj jungiánsku psychológiu. Ako ďalší prípad sa nám predstavia dávne legendy spracúvajúce príbehovú látku o umelých oživených bytostiach so zvláštnou pozornosťou venovanou povesti o Golemovi. Ďalej, čerpajúc z konšpiračných teórií, ktoré môžu mať nepríjemne reálne jadro, sa bližšie pozrieme na hystériu, ktorá zachvátila štáty USA po septembrových teroristických útokoch a k akým zmenám v spoločnosti to môže viesť. Nakoniec poodhalíme sprisahanie elít, ktoré má, bez preháňania, dopad na existenciu celého ľudstva. Reč je o toľko omieľanej fráze o preľudnení planéty. Je to ale naozaj iba fráza alebo aktuálna hrozba? Kto má záujem o drastické zníženie počtu obyvateľov Zeme?

A na záver nemôžem opomenúť brilantný a takmer filozofický úvod, ktorý by sme mohli nazvať obranou sprisahaní a konšpirácií. Je to iný a veľmi potrebný pohľad, ktorý môže vynikajúco poslúžiť ako obrana proti súčasnému, médiami rozdúchavanému pohonu na čarodejnice, teda na každého s nekorektným a nekonformným názorom. A ako osteň proti jediným správnym strážcom a vykladačom uzurpovanej (ne)Pravdy. Toľko k obsahu.

Teraz je na mieste to povestné Le grand finale. Chcelo by to povedať niečo objavné, svetové, niečo čo by pohlo celým ľudstvo, ba celým vesmírom. Ale nebuďme patetický, toto nie je skrytá či úplne otvorená reklama bestselleru umiestňujúcom sa na predných priečkach v predaji komerčných kníhkupectiev. Jesenský sa namiesto toho pokúša, inšpirovaný znovuzrodením slávneho seriálu, oživiť upadajúci záujem o záhadológiu. Sú to prehnané ambície? Ak ti je poslanie zároveň koníčkom, nemáš čo stratiť, môžeš len získať. A okrem toho, mňa si získal. Naskočíte na tento rozbiehajúci sa vlak? Miesta je tu zatiaľ dosť… A zvedavých ľudí sa všade veľa zmestí. Našťastie.

Goran Lenčo

 

Úryvok z knihy

Úryvok z knihy si možte prečítať tu: http://www.cez-okno.net/…mny-horizont

aktualizácia: 20.08.2017 | počet zobrazení: 2973

počet prístupov od 10.02.2007: 743068
počet prístupov dnes: 37