Dr. Miloš Jesenský

Knihy → Wunderland - Mimozemské technologie Třetí Říše

Wunderland - Mimozemské technologie Třetí Říše

Kniha, ktorá bola po svojom vydaní ihneď rozobraná pojednáva o jednej z nemeckých tajných zbraní – diskopláne V-7, ktorá bola vyrábaná a testovaná v Čechách a Poľsku.

Autor: Miloš Jesenský, Robert Lesniakiewicz
Vydal: AOS Publishing, Ústí nad Labem, 2008, 220 strán

• Objednanie knihy z virtuálneho obchodu www.eugenika.sk
• Objednanie knihy z virtuálneho obchodu www.abz.cz
• Objednanie knihy z virtuálneho obchodu www.eplanet.sk

Anotácia knihy

Z obsahu: Prístav Gdyne, poľský Roswell? – Hitlerov wehrmacht v Antarktíde – Uránová cesta Nibelungov – U-Booty v „Krajine kúziel“ – Diablov poklad v Štěchoviciach – Návrat Hitlerových astronautov – Stretnutie s foo-fighters – a i.

Úryvok z knihy

… Bola to posledná noc pred útokom. Náročné predletové prípravy, na ktorých sa podieľalo ešte aj v konečnej fáze niekoľko stoviek ľudí sa pomaly chýlili k záveru. Znova a znova sa do posledných podrobností preverovala operačná skupina na veliteľstve cestu prvého astronauta. V tú dobu do strediska ešte stále prichádzali čierne mercedesy so starostlivo vybranými hosťami z celého územia Ríše. Delegáti pochádzali nielen z Westpreussen a Reichsgau Sudetenland, ale aj z novozriadených ríšskych žúp Ingermannlandu, Gotengenu a Memel-Narewu, ktoré vznikli ako bezpečnostný nárazník medzi Európou a Áziou po porážke ZSSR a zatlačení Rusov za Ural. Všetci boli nesmierne vzrušení a týkalo sa to bez výnimky všetkých od generálov, vodcov SS, vysokých straníckych funkcionárov, cez žurnalistov a filmové štáby až po posledného technika a vojenskú ostrahu základne, ktorá sa k rakete ani nikdy nepriblížila.

Tomuto vzrušeniu sa pochopiteľne neubránil ani Heinrich Holzer. Pokúšal sa zachovať si pokoj a obvyklú duševnú rovnováhu, ktorá ho po mnohých mesiacoch výcviku priviedla až sem ako kandidáta na prvého astronauta. Lekári mu predpísali pred letom desaťhodinový odpočinok a on túto dobu plne využil. Zavčas rána, keď lúče slnka zaliali celú miestnosť a ručičky na ciferníku odpočítali určený čas spánku, k posteli pristúpil lekár a jemne s ním zatriasol: „Es ist schön Zeit“. Rýchle teda vyskočil z postele, osprchoval sa a naraňajkoval. Po záverečnej lekárskej prehliadke ho asistenti začali navliekať do nemotorného olivovo zeleného skafandra a podali mu masívnu helmu s emblémom ríšskej orlice nad priezorom. Potom spolu so svojím náhradníkom nastúpil do auta, ktoré ich odviezlo k obrovskému striebrošedému trupu rakety. Skôr ako Holzer vstúpil do kabíny kozmickej lode z plošiny na vrchole jednej z rámp, pozrel sa dole, kde stáli lekári, technici a ďalší personál a obrovská masa ľudí v rovnošatách. Šedozelené poľné uniformy wehrmachtu, tmavomodré, hnedé, čierne a khaki a nad tým všetkým krvavočervené zástavy so svastikou na bielom kruhu. Ešte raz predpažil pravú ruku v pozdrave a zmizol vo vnútri kozmickej lode…

Na veliteľskom stanovišti riadil let hlavný konštruktér,ktorého meno bolo od samého počiatku spojené s úspechmi raketovej techniky. Bol to práve on, ktorý po úspechu ardenskej ofenzívy a vytlačení Spojencov z Európy začal ešte pred obsadením Británie a atómovom bombardovaní Moskvy obnovovať Peenemünde a súčasne presvedčil fuhrera, aby zachoval svoju priazeň pre raketový výskum i po vojne. Pred personálom riadiaceho strediska a skupinou v uniformách generálov a gruppenfuhrerov SS sa na veľkej televíznej obrazovke zachvieval obraz astronautovej tvá­re.

Je 10. apríl 1959 – 8 hodín a 8 minút.
… drei … zwei … ein … Start!

Oslepujúci záblesk, gigantické mračno prachu a dymu nad betónovou plochou. Narastajúce dunenie pripomínajúce zosilnenú ozvenu hromu, plameň, najprv ohnivá guľa, potom oslepujúci žiariaci stĺp … raketa pomaly stúpa nahor a z trysiek šľahajú plamene.

Čoskoro sa zmení na malý svetelný bod, ktorý čochvíľa zmizne v obrovskom modrom priestore oblohy.

Drviaca sila zatláča astronauta do veľkého kresla, jednotlivé stupne rakety pracujú. Chvenie a nepríjemné počiatočné vibrácie miznú, prístrojová doska sa odrazu ocitá na strope, takže si v prvú chvíľu nedokáže uvedomiť svoju polohu voči Zemi.

8.50 – Kozmická loď prelieta nad Južnou Amerikou, ktorú kozmonaut pozoruje priezorom. „Alles in Ordnung!“, hlási. Tam dole niekde Japonci ešte stále vypaľujú a klčujú amazónske pralesy, zatiaľ čo Nemci práve siahli po vesmíre.

9.13 – Grossdeutschland 1 prelieta nad Afrikou. Oblačnosť zahaľuje veľkú časť tohto kontinentu, ktorý sa stal skúšobným priestorom pre ríšsku koloniálnu politiku. Z tejto zeme pred pár rokmi úplne vymizla africká rasa, ktorá i napriek svojim príležitostným skúsenostiam s kanibalizmom vôbec nič netušila o Cyklóne B, kremačných peciach a tienidlách lámp z ľudských koží až kým ich o tom plánovači z Berlína a einsatzkomandá nepoučili tragickým spôsobom. Afrika – hlásenie z paluby: „Schade, das es bewolkt ist.“

9.25 – Povel k pristátiu. Ešte v ten deň sa vo vysielaní desiatok rozhlasových staníc a na titulných stranách denníkov včítane oficiálneho listu Völkischer Beobachter objavila správa: „Dnes, 10. apríla 1959, pristála o 9.55 miestneho času kozmická loď Grossdeutschland 1 pilotovaná Sturmbannführerom SS Heinrichom Holzerom po úplnom oblete Zeme v severozápadnej časti ríšskeho komisariátu Ukrajina.“

Je to naozaj desivá vízia: Hitler žije a Európa od Atlantiku po Ural je ovládaná Nemeckou ríšou. Naša krátka historická fikcia je približnou rekonštrukciou toho, čo by sa stalo, keby nacisti vyhrali II. svetovú vojnu a vďaka vyspelosti svojej raketovej techniky by vyslali do vesmíru svoho kozmonauta. Potom by nad Zemou nepochybne krúžila kozmická loď ako bola Grossdeutschland, ale pýtame sa, aká Zem by to bola. Zotročená a kolonizovaná podľa plánov nacistov, s menami národov, ktoré by žili už iba na stránkach historických atlasov alebo v rezerváciách. Nezabúdajme na myšlienku, ktorú sme vyslovili v úvode našej knihy o tom, že vysoká technika v rukách barbarov môže iba zabíjať, keďže barbar nedokáže s ňou urobiť nič iného ako rozširovať svoj „životný priestor“, hoci aj do vesmíru…

Je možné, že niekoho môže naša malá fikcia zo začiatku tejto kapitoly pobúriť, pokiaľ by ju považoval za akýsi mýtus, ktorý by chcel zdôrazniť technické napredovanie nacistov. Ubezpečujeme, že sme nesmierne vzdialení takémuto úmyslu. Ale ak sa máme k tomuto problému vyjadriť, musíme brať do úvahy, že pri začiatkoch prenikania človeka do vesmíru stála technológia, ktorá spôsobila utrpenie a smrť desaťtisícom vyhladovaných, rozdupaných, ubitých a popravených „raketových otrokov“ v Nordhausene, Sovích Horách a inde.

Nezabúdajme, že i fascinujúce dobrodružstvo s dobytím Mesiaca sa stalo skutkom vďaka Dr. Wernherovi von Braunovi, ktorého nacistická minulosť je neoddiskutovateľným faktom. Ako technický riaditeľ projektu vývoja rakiet V-2/A-4 musel predsa vedieť o tom, za akých podmienok sa odvetné zbrane vyrábali. 10. 2. 1962 dostal Július Mader, nemecký autor knihy „Tajomstvo z Huntsville“ list od bývalého väzňa „Mittelwerk Dora“ Adama Cabala z Wroclawi v ktorom o. i. napísal:

„Profesor Wernher von Braun pri veľmi častých návštevách v Dore ani raz neprotestoval proti ukrutnostiam a zverstvám. Viackrát išiel popri vchode do haly 36. Tri štvrtiny jej plochy zaberali šesť metrov dlhé práchnivé prične z dosák. Na konci haly, kde hraničila s chodbou A, sa odohrával najnehanebnejší čin v Dore. Na malej ploche pri ambulančnej búde ležali denne na hromade väzni, ktorých utrápili na smrť otrocká práca a pomstychtiví dozorcovia. Z diaľky vyzerali ľudské mŕtvoly ako jedna masa. Ale profesor Wernher von Braun kráčal popri nich tak blízko, že sa mŕtvol takmer dotýkal.
Samotných väzňov sa zmocňovalo pri tomto kúte zdesenie. Ľuďom tu vždy prišlo zle, zvracali a omdlievali. Dokonca ani umieranie väzňov sa nezdalo byť takým strašným ako ich stav po smrti. Profesor Wernher von Braun kráčal popri nich, ale ani raz neotočil hlavu tým smerom. Neverím, že v tom okamihu zaujal celú jeho myseľ medziplanetárny priestor. Neverím, že nevidel tých, čo umierali v blate a špine. Musel ich vidieť!“

Wernher von Braun, podľa encyklopédií nemecký raketový technik, podľa služobných záznamov gruppenfuhrer SS svoje návštevy v „raketovom pekle“ Nordhausenu a Kohlsteinu zamlčal, podobne ako aj inšpekciu v komplexe „Der Riese“ v Sovích horách, o ktorej jednému z nás rozprával Tadeusz Lukawski. Mlčal vtedy, keď mohol ovplyvniť brutálne zaobchádzanie väzňov pracujúcich na výrobe rakiet, mlčal aj potom, keď mu v roku 1945 uložili dvaja americkí vojaci GIs jeho – proti moliam starostlivo chránenú – čiernu uniformu s výložkami SS do lodného kufra pri jeho ceste do Ameriky a mlčanie zachoval až do svojej smrti v roku 1976.

Otázka znie: „Prečo?“

Pokiaľ sa teda budeme zaoberať futuristickými vynálezmi nacistov, ako aj zdrojmi z ktorých tieto veľkorysé inovácie vychádzali, nesmieme tiež zabudnúť akými zločinmi na ľudskosti boli zaplatené a akým zlovestným cieľom mali poslúžiť…

Recenzia knihy

Môžem povedať, že na dlho avizovanú knihu Dr. Miloša Jesenského som sa veľmi tešil, nielen preto, že mi jej tématika veľmi blízka, ale tiež preto, že doktora Jesenského poznám osobne a veľmi si ho vážim pre jeho špekulatívne-seriózny prístup ponúkajúci možnosť riešenia tam, kde by ich iný nehľadal. Kniha „Štyri hodiny do stredoveku“ sa rozhodla /pokiaľ to kniha môže urobiť/ kráčať v stopách dvoch svetoznámych autorov J. Bergiera a L. Pauwelsa a ich „Svitania kúzelníkov“, atmosférou i zameraním sú si oba tituly veľmi podobné. Trúfam si povedať, že kniha Miloša Jesenského je od vydania knihy „Úsvit kúzelníkov“ najlepšia kniha, ktorá s týmto námetom vyšla. Na slovenskom autorovi si naviac cením, že sa nepokúša vytvárať umelú atmosféru, často len domnelého tajomna, naopak – krok za krokom predkladá konkrétne dôkazy, ktoré dovoľujú isté tušenia súvislostí. Veľmi si na Dr. Jesenskom cením, že v nejednej kapitole svojej knihy nesiaha k notoricky známym záhadám, či vedeckým nezrovnalostiam, ale vyberá zo svojho bohatého archívu slovenských záhad, ktoré sú u nás niekedy oveľa menej známe ako otázniky francúzske, americké a pod., ale ani na tie nezabúda. Skrátka a dobre – Miloš Jesenský sa znovapokúsil nahliadnúť za oponu dejín a vykríknuť do sveta: Všetko je inak!

Pokiaľ máte chuť, môžete sa Dr. Jesenským na túto miestami dobrodružnú výpravu do stredoveku vydať aj vy. Najprv sa však musíte preniesť cez úvodný komentár Ivo Wiesnera, neviem prečo mohutne anoncovaný hneď na prednejstrane obálky. Ale teraz už radšej k obsahu knihy. Pokiaľ si myslíte, že stredovek nebol tak temným obdobím, ako sa hovorí, ale naopak dobou rozvoja znalostí skrytých ušiam a očiam profánneho davu, potom ste na správnej adrese. Kde končí mágia a začína sa veda? Obsahujú starobylé hermetické náuky zašifrované moderné fyzikálne, chemické a mnohé ďalšie poznatky? Bol stredoveký mystik Raymondus Lullus prvým kybernetikom? Na tieto a podobné otázky sa Dr. Jesenský pokúša odpovedať.

Dr. Jesenský samozrejme nazabúda vo svojom vzrušujúcom putovaní „tajnými dejinami stredoveku“ tajomný templársky rád a otázku, či boli templári nositeľmi nejakého staršieho odkazu. V ďalších kapitolách rieši tajomstvo elixíru života a nesmrteľnosti, otázku mechanických strojov stredoveku, neobchádza ani záhadného génia a vizionára Leonarda da Vinciho. V súvislosti s hľadaním svätého grálu je načrtnuté aj okultné zázemie politiky Tretej ríše, túto problematiku však autor podrobnejšie rozvíja v pripravovanej knihe „Vyslanec temnôt“.

Na záver ešte niekoľko poznámok: napríklad klásť sídlo kniežaťa Svätopluka – a tým aj centrum Veľkomoravskej ríše – do Nitry je prianjmenšom diskutabilné. Aj preklad má svoje „muchy“. Slovenský Henrich je český Jindřich, Cyprus je Kypr, vojvoda vévodou a pod. Taktiež nemecký okultista, romantik a hľadač grálu a zároveň aj jeden z otcov okultnej ideológie Tretej ríše, jeden z vyšších činiteľov SS, ktorý bol neskôr zavraždený pre svoj židovský pôvod sa volal Otto Rahn, a nie Ran. Napriek týmto drobným chybičkám na kráse sa však na pulty kníhkupectiev dostáva skvelá a vzrušujúca kniha.

Aleš Česal: Záhady za oponou času, Fantastická Fakta 4/97, str.28 /krátené/

Recenzia knihy

Nacistické Nemecko a mimozemské technológie, to je téma knihy dvojice autorov Dr. Miloša Jesenského a ing. Roberta Lesniakiewicza. Obaja autori sa už dlhšiu dobu zaoberajú problematikou UFO, napriek tomu je nutné poznamenať, že nacisti a UFO technológie je téma na jednu stranu nesmierne zaujímavá, ale na strane druhej nesmierne obtiažna. V každej z kapitol knihy je komplexne spracovaná jedna z indícií, z ktorých súhrnne vyplývajú možné kontakty Tretej ríše s mimozemšťanmi. Ako mimozemská technológia sú tu prezentované tzv. Wunderwaffe /zázračné zbrane/ s označením V-1 až V-8, medzi ktoré patrili aj známe rakety V-1 a V-2 ostreľujúce Londýn a iné ciele.

Za hlavnú a najdôležitejšiu Wunderwaffe je považovaný lietajúci disk, s ktorým sa stretávate takmer v každej kapitole. Práve existenciu tejto zbrane sa snaží kniha dokázať. A nielen to. Ak majú obaja autori pravdu, potom aj technika, ktorú bežne považujeme za pozemskú /napr. stíhacie lietadlá/ má mimozemský pôvod. Čo sa týka lietajúceho disku nesúceho označenie Haunebu 1 až 7, mal to byť stroj s neuveriteľnou manévrovateľnosťou a rýchlosťou, neviditeľný pre radarové systémy. Teda UFO v Hitlerovývh službách. Dozvedáme sa tiež, že niektoré komponenty pre tento stroj boli vyrábané v Čechách. Autori odvážne tvrdia, že Praha bola bombardovaná Spojencami práve kvôli tomuto lietadlu, ktorého prototyp sa nachádzal nejaký čas v areáli Avie.

Ďalšie zaujímavé informácie prinášajú autori knihy o známej kauze tzv. štěchovického pokladu, kde mala byť okrem iného uložená aj dokumentácia, vzťahujúca sa práve k lietajúcemu disku. Autori sa domnievajú, že zmienené materiály sa tu od roku 1946 nenachádzajú, pretože boli v tajnej akcii medzi 11.2 a 12. 2. 1946 vykopané americkou armádou: pikantné na tom je, že im pomáhal aj jeden dôstojník SS. Akonáhle sa o tom československá vláda dozvedela, žiadala okamžité vrátenie všetkých odcudzených materiálov. na túto žiadosť Američania poslali do Prahy archív Frankovho reichsministeria, Sicherheistdienstu a časť osobného archívu prezidenta republiky. Autori tvrdia, že to nebol štěchovický poklad, ale iné dokumenty.

Samozrejme, že V-7 nie je jedinou záhadou knihy, ale jedná sa o hlavnú tému. Pokiaľ má kniha pravdu, potom sa už nejedná o UFO, pretože tento stroj bol už identifikovaný. Čo sa týka mimozemského pôvodu V-7, potom nie sú v knihe predložené jasné dôkazy pre toto tvrdenie, rovnako tak mohli byť Wunderwaffe výtvorom geniálnych inžinierov. Sami autori tiež pripúšťajú, že historické fakty, na ktorých stavajú sa nedajú jednoznačne interpretovať.

Aleš Česal: Wunderland, Mimozemské technologie Třetí říše, Fantastická fakta 4/99, str. 30

Recenzia knihy

Dvaja stáli spolupracovníci „Neznámeho Sveta“ – jeden zo Slovenska, druhý zase z beskydského Jordanowa, jeden historik, druhý profesionálny vojak, obaja s erudovaným poznaním a zaujímajúci sa o záhady minulosti, vydali sakramentsky dobrú knihu. Slovo „sakramentsky“ je tu naozaj namieste, ak vezmeme do úvahy, že ide o analýzu dôkazov týkajúcich sa výskumov mimozemských technológií, ktoré prevádzali nacisti počas druhej svetovej vojny, a ktoré vyšli najavo predovšetkým po likvidácii Varšavskej zmluvy a odtajnení niektorých archívov.

Kniha M. Jesenského a R. Lesniakiewicza nevyšla však v Poľsku, ale v Čechách a preto ju budete márne hľadať v našich knižniciach.

Vyvstáva otázka, aký zmysel má v tejto situácii komentár tejto publikácie na stránkach časopisu adresovaného poľskému čitateľovi. Deje sa tak predovšetkým preto, že po prvé ide o publikáciu nesmierne zaujímavú, a po druhé, jej autormi sú, ako už bolo spomenuté, naši dvaja renomovaní spolupracovníci. Po tretie sa možno niektorých z našich vlastných vydavateľov po prečítaní tejto informácie rozhodne sprístupniť „Wunderland“ takisto aj poľskému čitateľovi, pretože je naozaj hanbou, že musela mať premiéru za hranicami.

Dodajme, že fakty uvedené v knižke sú mnohokrát senzačné /v dobrom význame tohto slova/ a pritom solídne dokumentované. Pýtame sa teda: kto „Wunderland. Mimozemské technológie Tretej ríše“ vydá v Poľsku. Čitateľský úspech tohto titulu je však zaručený.

Marek Rymuszko: Wunderland. Pozaziemskie technologie w III Rzeszy, Nieznany Swiat 12/1999 /108/, str.50 /krátené/