Dr. Miloš Jesenský

Kým nezaschne tlačiarenská čerň

Autori: Miloš Jesenský, Peter Kubica
Vydal: Belianum, Banská Bystrica, 2025

Objednanie knihy:

Knihy si môžete objednať na publikacie.umb

Anotácia knihy

Kniha je pokračovaním titulu vydaného v roku 2024. Autori v nej spracovávajú životné obdobie Mateja Bela v rokoch 1735 – 1749, kedy pripravoval k vydaniu ďalšie zväzky svojich Notícií. Text knihy je založený na archívnych materiáloch v podobe Belovej korešpondencie a okrem hlavnej témy umožňuje pohľad na vývoj vedy na území Slovenska v prvej polovici 18. storočia. Recenzovaná publikácia s parametrami odbornej monografie a s rozsiahlym poznámkovým aparátom je svojim prístupným štýlom prístupná aj čitateľom zo širšej čitateľskej verejnosti.  

Recenzia knihy

Do rúk čitateľov sa dostáva ako pokračovanie predchádzajúceho titulu „Matej Bel: Kým nezaschne atrament“ (2024) druhý zväzok biografického diela o slávnom uhorskom polyhistorovi slovenského pôvodu, tentoraz zameraný na obdobie rokov 1735 – 1749. V tejto dobe starnúci Matej Bel s ubúdajúcimi fyzickými silami, ale s o to väčšou oduševnenosťou s pomocou rozsiahlej siete spolupracovníkov pripravuje pokračovanie svojho monumentálneho diela Notície. Autori sa opätovne opierajú predovšetkým o Belove autentické listy, aby na základe ich citácií priblížili podmienky náročného vlastivedného bádania Uhorska v prvej polovici 18. storočia a plasticky vykreslili obraz hĺbavého, všestranne nadaného učenca. Vo svojich úvahách a komentároch prinášajú zaujímavé zistenia a kladú si aj netradičné otázky, na ktoré sa pokúšajú hľadať odpoveď v archívnych prameňoch i odbornej literatúre. Vďaka prístupnému literárnemu štýlu založeného na pevných faktografických základoch je možné túto knihu odporúčať nielen záujemcom o osobnosť Mateja Bela, ale aj všetkým, ktorým cesta poznávania v dobe osvietenstva nie je cudzia a dodnes ich môže inšpirovať svojimi myšlienkami.

Prof. Martin Homza, Dr.

Miloš Jesenský a Peter Kubica opäť listujú korešpondenciou polyhistora Mateja Bela, aby čitateľom sprostredkovali pokračovanie príbehu o vzniku jeho najslávnejšieho diela Notície po roku 1735. Robia tak pútavým spôsobom s rešpektovaním historických faktov, ktoré vyplývajú z dobových písomností. Svedectvo prameňov kombinujú s úvahami, ktoré ozrejmujú literárny odkaz M. Bela v širšom kultúrno-historickom kontexte a často v prekvapujúcich súvislostiach. V ich podaní je opis učencovho zápasu o vznik monumentálneho vlastivedného diela o dobovom Uhorsku prvej polovice 18. storočia napínavým čítaním založeným na archívnych výskumoch. Kniha je tak spoľahlivým a pozoruhodným sprievodcom pre všetkých, ktorých zaujíma dodnes živý odkaz slávneho očovského rodáka.

Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc.

Úryvok z knihy

Vitaj, milá čitateľka a milý čitateľ. Snáď vás bolo doteraz viac ako takáto dvojica, ktorá by sa zaujímala o dielo Mateja Bela. K jeho poznávaniu sme prispeli knihou Kým nezaschne atrament s podtitulom Boj Mateja Bela o Notície v rokoch 1718–1733. Vyšla v roku 2024, kedy sme si pripomínali 340 výročie narodenia významného slovensko-uhorsko-cisárskeho encyklopedistu. A tak, ako sme naznačili v knihe prvej, rozsiahla korešpondencia tejto významnej barokovej osobnosti spôsobila, že sme sa nevmestili do rozsahu prvého diela a javí sa, hoci v predkladanej knihe doputujeme do roku skonu M. Bela, čiže do roku 1749, že stále nebude vypovedané všetko. Všetko o Belovi a najmä Notíciách, ktoré sa stali zmyslom i žriedlom jeho života a ktorých odkaz dnes dáva a ponúka (v závislosti od otvorenosti autorov, bádateľov, záujemcov) toľko podnetov, že by to vystačilo aj na viac ako jeden tvorivý život. A ten Matejov bol naplnený plnými priehrštiami, o čom svedčia aj desiatky stovky zachovaných listov. Ale on nečakal, že mu to všetko padne do rúk samé. Sám prikladal ruk(y) k dielu a len zásluhou jeho vytrvalosti a nezlomnosti sa môžeme symbolicky poprechádzať po vtedajších hradbách či uličkách, poliach alebo vinohradoch slovenských miest. Môžeme precítiť barokovú atmosféru územia, ktoré obývali naši predkovia navzdory náboženským pnutiam či v súlade s toleranciou voči iným národnostiam. Aj spoločný vtedajší jazyk – latinský – zohrával dôležitú úlohu v komunikácii Mateja Bela so svetom, s učeným svetom, ako aj s miestnymi úradmi, cenzormi, dopisovateľmi a pomocníkmi. A z tohto bohatstva sa zrodila kniha, ktorú držíte v rukách. Z úcty k tvorivému potenciálu jedinca, ktorý prekročil stáročia i vtedajšie hranice svojej vlasti, aby sa zapísal do nielen domácej vlastivednej a encyklopedickej spisby, ale aby budoval základy európskej a svetovej odbornej literatúry. O jej kvalite hovorí to, že aj po 300 rokoch patria Notície očovského rodáka k významným zdrojom informácií takých rozmanitých, aký dokáže byť len sám život. Od spôsobu života a obživy, cez vzdialenosti medzi mestami a opisy sídel až po historické súvislosti a politické dosahy na vtedajšiu súčinnosť. Ale dosť už rečí, pretože o slovo sa hlási majster nášho písomníctva, ktorý sa rozlúčil s nami prostredníctvom príhovoru pred cisárom Karlom VI. v máji 1735 aj s prvou časťou svojich Notícií. No predtým sa musíme vrátiť späť ešte o pár dní či týždňov, aby sme sledovali myšlienkové pochody nášho hlavného hrdinu…